Na ilustráciu toho, že Biblia je platná bez ohľadu na čas, vráťme sa do minulosti až k samotnému začiatku ľudskej histórie — kam nás môže zaviesť iba Biblia — a pouvažujme nad niektorými kľúčovými poučeniami z Prvej knihy Mojžišovej.
Na ilustráciu toho, že Biblia je platná bez ohľadu na čas, vráťme sa do minulosti až k samotnému začiatku ľudskej histórie — kam nás môže zaviesť iba Biblia — a pouvažujme nad niektorými kľúčovými poučeniami z Prvej knihy Mojžišovej.
Biblia je inšpirovaná Bohom a zachováva záznam o skutočných ľuďoch — niektorí z nich sa páčili Bohu a iní zas nie —, je povýšená nad všetky iné knihy. Nemá nič spoločné so strohým výpočtom príkazov a zákazov ani nie je zbierkou roztomilých poviedok na pobavenie detí. Je pravda, s. 9že Boh použil ľudských pisateľov, ale to Bibliu len obohatilo, pretože jej to dodalo vrúcnu príťažlivosť, ktorá sa dotýka sŕdc čitateľov z generácie na generáciu. Archeológ William Albright poznamenal: „Hlboká morálna a duchovná múdrosť Biblie, ktorá ľuďom sprostredkúva jedinečný obraz Boha na základe ľudskej skúsenosti, je dnes rovnako pravdivá, ako bola pred dvomi alebo tromi tisícami rokov.“
Zrejme tento žalostný záznam bol tým, čo podnietilo jedného nemeckého filozofa, aby poznamenal, že jediná vec, ktorú sme sa naučili z dejín, je to, že ľudia sa z dejín vôbec nepoučili. Jeremiáš 10:23 poznamenáva: „Pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ Táto neschopnosť viesť svoje kroky by nás mala obzvlášť zaujímať dnes. Prečo? Pretože sme sužovaní problémami, ktorých s. 7počet a rozsah sú bez precedensu. Tak ako si s nimi poradíme?
Napríklad všimnime si, čo hovorí The Columbia History of the World o vplyve západnej civilizácie na ostatnú časť sveta: „Po tom, čo Kolumbus a Cortéz upozornili ľudí západnej Európy na určité možnosti, vzbudilo to v ľuďoch veľkú túžbu po konvertitoch, zisku a sláve, a tak sa západná civilizácia presadila hlavne vojenskou silou skoro po celej zemeguli. Dobyvatelia, vybavení neúprosnou túžbou po expanzii a lepšími zbraňami, vytvorili zo zvyšku sveta neochotný prívesok veľkých európskych mocností... Ľudia z týchto kontinentov [Afrika, Ázia a Amerika] boli skrátka obeťou krutého, neúprosného vykorisťovania.“ Aké pravdivé sú slová, ktoré nachádzame v Biblii v Kazateľovi 8:9: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu“!
Jedno často opakované ponaučenie z dejín je zlyhanie ľudského vládnutia. Vo všetkých dobách boli snahy dobrých vlád neustále marené sebectvom, krátkozrakosťou, chamtivosťou, korupciou, rodinkárstvom a hlavne silnou túžbou po získaní a udržaní moci. A tak je minulosť naplnená pretekmi v zbrojení, zrušenými dohodami, vojnami, sociálnym nepokojom, násilím, nespravodlivým rozdelením bohatstva a zrútením ekonomických systémov.
Žiadne dve ríše nepadli tým istým spôsobom. V roku 539 pred n. l. Babylon podľahol Médom a Peržanom za jednu noc. Po smrti Alexandra Veľkého sa Grécko rozdelilo na viac kráľovstiev, ktoré časom ustúpili Rímu. No pád Ríma zostáva predmetom polemík. Historik Gerald Schlabach sa pýta: „Kedy padol Rím? Naozaj niekedy padol? V rokoch 400 n. l. až 600 n. l. sa v západnej Európe niečo zmenilo. Ale veľa vecí pokračovalo ďalej.“* Je zrejmé, že niektoré stránky dejín sa opakujú, zatiaľ čo iné nie.
Opakujú sa dejiny?
Môžeme presne predvídať budúcnosť na základe minulosti? Určité typy udalostí sa naozaj opakujú. Napríklad bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger povedal: „Každá civilizácia, ktorá kedy existovala, napokon zanikla.“ A dodal: „Dejiny sú príbehom snáh, ktoré zlyhali, túžob, ktoré sa neuskutočnili... Takže historik musí žiť s pocitom neodvratnej tragédie.“
KEĎ mal Mojžiš asi 40 rokov, utiekol z Egypta pred faraónom a usadil sa v Madiane. (Sk. 7:23) Počas pobytu v tejto krajine sa možno dopočul o skúškach, ktorými prešiel Jób žijúci v neďalekej krajine Úc. Po rokoch, keď bol na konci putovania po pustatine s izraelským národom blízko krajiny Úc, možno sa dozvedel, ako Jób prežil posledné roky svojho života. Podľa židovskej tradície Mojžiš napísal knihu Jób nejaký čas po Jóbovej smrti.
Nenávisť vyvoláva v spoločnosti ľudí spory a rozdúchava rozkoly. Ľudia, ktorí milujú Jehovu, musia nenávisť zo svojho srdca vykoreniť. Ako? Tak, že ju nahradia láskou. „Láska prikrýva množstvo hriechov.“ (1. Petra 4:8)
Izraelský kráľ odhaľuje, z čoho vychádzajú hovorené slová, keď uvádza: „Nenávisť, tá podnecuje k sporom, ale láska prikrýva dokonca všetky priestupky.“ (Príslovia 10:12)
Šalamún hovorí: „Ústa spravodlivého sú zdrojom života, ale ústa skazených, tie zakrývajú násilie.“ (Príslovia s. 2710:11) Slová vychádzajúce z úst môžu liečiť alebo zraňovať. Môžu človeka osviežiť a rozveseliť alebo ho môžu skľúčiť.
Kniha Jób jasne ukazuje, že za ľudské utrpenie nenesie zodpovednosť Boh, ale Satan. To, že Boh pripúšťa na zemi zlo, dáva každému z nás príležitosť ukázať, kde stojíme v sporných otázkach Jehovovej zvrchovanosti a našej rýdzosti.
Úvaha o Jehovových úžasných dielach — prejavoch jeho moci a múdrosti — nás vedie k pokore a pomáha nám uvedomiť si, že obhájenie jeho zvrchovanosti je dôležitejšie ako naše osobné záujmy. — Matúš 6:9, 10.
Len usilovným a poctivým štúdiom za pomoci Božej dynamickej sily...!
Také vlastnosti sa už skoro vytratili z každodenného dnešného života...!
Napríklad
1. Korinťanom 15:50-57 -
"To však hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. Hľa, hovorím vám sväté tajomstvo: Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, vo chvíli, v okamihu, počas poslednej trúbky. Lebo trúbka zaznie a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení. Lebo to, čo je porušiteľné, musí obliecť neporušiteľnosť, a čo je smrteľné, musí obliecť nesmrteľnosť. Ale keď [to, čo je porušiteľné, oblečie neporušiteľnosť, a] to, čo je smrteľné, oblečie nesmrteľnosť, potom sa splní výrok, ktorý je napísaný: „Smrť je pohltená navždy.“ „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?“ Osteň pôsobiaci smrť je hriech, ale moc hriechu je Zákon. A vďaka Bohu, lebo nám dáva víťazstvo prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista!"
Také prívlastky sa vzťahujú aj an Kresťanskú vieru - Hebrejom 11-12.
Takými vlastnosťami oplývali a oplývajú svedkovia Jehovu Boha...napodobňujúc Ježiša Krista...!
Žalmy 119:30 -
"Zvolil som si cestu vernosti. Tvoje sudcovské rozhodnutia som považoval za primerané."
Odporúčame