Žalmy 119:26 -
"Oznámil som svoje cesty, aby si mi odpovedal. Vyučuj ma svoje predpisy."
Žalmy 119:26 -
"Oznámil som svoje cesty, aby si mi odpovedal. Vyučuj ma svoje predpisy."
Najväčší príklad ľudskej vernej lásky nám dal Boží syn, Ježiš Kristus!
Anjeli i ľudia síce môžu odzrkadľovať Božie vlastnosti, ale Jehova je verný v neprekonateľnej miere!
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že vernosť je jedným z prejavov lásky. A keďže „Boh je láska“ — je priam zosobnením tejto vlastnosti —, kto by mohol prejavovať vernosť v plnšej miere ako Jehova? (1. Jána 4:8)
Jehovova neporovnateľná vernosť!
Biblia o Jehovovi hovorí: „Ty sám si verne oddaný.“ (Zjavenie 15:4) Prečo? Nevidno aj u ľudí a anjelov prejavy pozoruhodnej vernosti? (Jób 1:1; Zjavenie 4:8) A čo Ježiš Kristus? Nie je práve on Bohu najviac „verne oddaný“? (Žalm 16:10) Prečo teda možno povedať, že iba Jehova sám je verne oddaný?
DIABOL je zosobnením pýchy a arogancie. Jeho pýcha je zjavná zo slov, ktoré zaznamenal Boží prorok Izaiáš. Vyše sto rokov predtým ako sa Babylonia stala hlavnou svetovou mocnosťou, bol Jehovov ľud opísaný, ako vyhlasuje proti „babylonskému kráľovi“ tieto slová: „Ty si si povedal v srdci: ‚Vystúpim do nebies. Svoj trón zodvihnem nad Božie hviezdy [kráľov z Dávidovej rodovej línie]... Pripodobním sa Najvyššiemu.‘“ (Izaiáš 14:3, 4, 12–15; 4. Mojžišova 24:17) Pýcha ‚babylonského kráľa‘ pripomína ducha Satana, ‚boha tohto systému vecí‘. (2. Korinťanom 4:4) Ale Satanova pýcha a arogancia povedie k pohrome, rovnako ako prišla k potupnému koncu babylonská dynastia.
Učí nás, ako na tejto cennej vlastnosti pracovať, a štedro nám dáva svojho svätého ducha, ktorý nám pomáha uplatňovať to, čo sa učíme. (Luk. 11:13) A tým, ktorí sa snažia chodiť v rýdzosti, dokonca poskytuje duchovnú ochranu. — Prísl. 2:7.
Jehova nám dal jedinečnú možnosť rozhodnúť sa, či budeme zachovávať rýdzosť. Našťastie nás však neponechal úplne samých na seba...
„Ak chcete zostrojiť niečo, čo bude dobre fungovať... a bezchybne zapadne do životného prostredia,“ uvádza Gail Cleerová, „je pravdepodobné, že niekde v prírode nájdete vhodný vzor.“
Pamätajte tiež na to, že každý vták pochádza z maličkej bunky, ktorá obsahuje všetky informácie potrebné na rast, a je v nej zakódované aj to, že jedného dňa vták vzlietne k oblohe. Mohol by to všetko spôsobiť len dlhý rad šťastných náhod? Alebo je najrozumnejšie a zároveň v súlade s vedou prijať najjednoduchšie vysvetlenie — že vtáky a ich perie svedčia o neobyčajne inteligentnom Tvorcovi? Dôkazy hovoria samy za seba. — Rimanom 1:20.
Na lietanie nestačí len perie
Dokonalosť prejavujúca sa v operení vtákov predstavuje pre evolucionistov len jeden z problémov, pretože každá časť vtáčieho tela je prispôsobená na let. Vták má napríklad ľahké duté kosti, nezvyčajne účinnú dýchaciu sústavu a svaly, ktoré sú špeciálne prispôsobené na mávanie krídlami a na ich ovládanie. Má dokonca viacero svalov na ovládanie jednotlivých pier. Každý sval je pomocou nervov spojený s malým, ale úžasným vtáčím mozgom, ktorý je naprogramovaný na súbežné, automatické a presné ovládanie všetkých funkcií. Na lietanie teda nestačí len perie; nevyhnutný je tento celý, neuveriteľne zložitý súbor vlastností a funkcií...
Kto naprogramoval mravcovi znalosti geometrie? Kto vybavil vtáky kompasom, biologickými hodinami, ako aj mozgom schopným vyhodnocovať informácie z nich? Neinteligentná evolúcia? Alebo inteligentný Stvoriteľ?
Vďaka čomu sťahovavé vtáky nestratia správny smer? Vtáky zjavne každý večer presne nastavujú svoj vnútorný kompas podľa zapadajúceho slnka. Keďže poloha západu slnka sa so zemepisnou šírkou a s ročným obdobím mení, výskumníci si myslia, že vtáky majú schopnosť vyrovnávať tieto zmeny pomocou „biologických hodín, ktoré im hovoria, aké je ročné obdobie,“ píše sa v časopise Science.
Čo nás učí príroda?
Kompasy vtákov
Mnohé vtáky sa dokážu počas dlhých letov a za každého počasia orientovať s dokonalou presnosťou. Ako je to možné? Výskumníci zistili, že vtáky dokážu vnímať magnetické pole Zeme. No ako uvádza časopis Science, zemské „magnetické siločiary sa v závislosti od miesta menia a nie vždy smerujú k zemepisnému severu“.
Inštinkt je zázrak
„Putovanie vtákov je pravdepodobne najúžasnejší prírodný jav.“ — COLLINS ATLAS OF BIRD MIGRATION.
DŇA 9. decembra 1967 istý pilot zazrel kŕdeľ asi 30 labutí spevavých, ktoré leteli smerom do Írska v ohromnej výške 8 200 metrov. Prečo leteli vo výške, kde teplota vzduchu klesá až na približne mínus 40 stupňov Celzia? Nielen preto, aby sa vyhli neutíchajúcej fujavici v nižších polohách, ale aj preto, aby leteli vo vzdušnom prúde, ktorý im umožňoval dosiahnuť rýchlosť 200 kilometrov za hodinu. Podľa odhadov prekonali 1 300-kilometrovú trasu z Islandu do Írska len za sedem hodín.
Dobrota je aktívna, iniciatívna vlastnosť. Apoštol Pavol poukázal na to, že dobrota je u ľudí dokonca príťažlivejšia ako spravodlivosť. (Rimanom 5:7) Spravodlivý človek verne dodržiava požiadavky zákona. Ale dobrý človek robí viac. Je iniciatívny, aktívne hľadá spôsob, ako robiť dobro druhým. Neskôr uvidíme, že Jehova je naozaj dobrý v tomto zmysle. Takáto dobrota pramení z Jehovovej bezhraničnej lásky
Vynikajúca stránka Božej lásky
V mnohých novodobých jazykoch je „dobrota“ tak trochu nevýrazným slovom. Ako však ukazuje Biblia, dobrota rozhodne nie je nevýrazná vlastnosť. Predovšetkým sa vzťahuje na cnosť a mravnú znamenitosť. V určitom zmysle teda môžeme povedať, že Jehova je predchnutý dobrotou. Všetky jeho vlastnosti — vrátane moci, spravodlivosti a múdrosti — sú v každom ohľade dobré. s. 271
Jedna samička brehára letela bez prerušenia osem dní z Aljašky na Nový Zéland, pričom prekonala vzdialenosť 11 655 kilometrov. Za ten čas „stratila polovicu zo svojich 700 gramov hmotnosti,“ píše sa v časopise The Week. Na spiatočnej ceste breháre letia z Nového Zélandu do Číny a potom späť na Aljašku. Celá táto ich okružná cesta je dlhá 29 000 kilometrov. „Ak by sme 29 000 kilometrov považovali za priemernú vzdialenosť nalietanú každý rok,“ hovorí USGS, „potom dospelý brehár za život nalieta vyše 460 000 kilometrov.“
Odporúčame