Správa o Adamovi a Eve nemôže byť len mýtom
2 Králi zeme sa stavajú+
a vysokí úradníci sa zhŕkli ako jeden [muž]+
proti Jehovovi+ a jeho pomazanému+
3 [a hovoria]: „Roztrhnime ich putá+
a odvrhnime od seba ich povrazy!“+
4 Ten – ten, ktorý sedí na nebesiach,+ sa bude smiať;
samotnému Jehovovi budú na posmech.+
5 Vtedy k nim prehovorí vo svojom hneve,+
vo svojej pálčivej neľúbosti ich znepokojí+
6 [a povie]: „Ja, áno ja, som ustanovil svojho kráľa+
na Sione+, svojom svätom vrchu+.“
7 Odvolávam sa na Jehovovo ustanovenie;
povedal mi: „Ty si môj syn;+
ja som sa dnes stal tvojím otcom.+
8 Požiadaj ma,+ aby som ti dal národy do dedičstva+
a končiny zeme do vlastníctva.+
9 Rozbiješ ich železným žezlom.+
Rozbiješ ich na kusy ako hrnčiarsku nádobu.“+
10 A tak, králi, prejavujte pochopenie;
napravte sa, sudcovia zeme.+
11 Slúžte Jehovovi s bázňou
a radujte sa s trasením.
12 Bozkávajte syna, aby sa On nenahneval
a aby ste nezahynuli [na] ceste,
lebo jeho hnev ľahko vzplanie.
Šťastní sú všetci tí, ktorí ho robia svojím útočišťom.