Že Jehova Boh je zvrchovaný Vládca vesmíru je na tomto blogu dôkazov 'neúrekom'...:-)
Že Jehova Boh je zvrchovaný Vládca vesmíru je na tomto blogu dôkazov 'neúrekom'...:-)
Aby bolo jasné všetkým čitateľom, že to nie je vyhrážanie, ale láskyplné varovanie majiteľa tejto planéty...:-)
Ak chcú králi zeme získať Božie schválenie, musia zmeniť svoj spôsob konania. Sú nabádaní, aby ‚slúžili Jehovovi s bázňou a radovali sa s trasením‘. (Žalm 2:11) Čo by im to prinieslo, keby podľa toho konali? Nemuseli by zažívať rozruch, čiže nepokoj mysle, ale mohli by sa tešiť z vyhliadky, ktorú by im ponúkol mesiášsky Kráľ. Králi zeme by tiež museli zavrhnúť pýchu a povýšenosť, ktorá je zrejmá z ich spôsobu vlády. Okrem toho, museli by sa zmeniť bez meškania a prejavovať pochopenie, pokiaľ ide o neporovnateľnú nadradenosť Jehovovej zvrchovanosti a neprekonateľnú moc Boha a jeho mesiášskeho Kráľa.
Jehovovo ustanovenie proti národom
Teda čo čaká národy? Keďže druhý žalm sa spĺňa počas neviditeľnej prítomnosti Ježiša Krista, čiže práve teraz, Ježiš ako Kráľ bude už čoskoro konať podľa Božieho vyhlásenia: „Rozbiješ ich [národy] železným žezlom. Rozbiješ ich na kusy ako hrnčiarsku nádobu.“ — Žalm 2:9.
Všimnime si jednu skúsenosť. Dvojročný syn istej matky v Spojených štátoch dostal záškrt a matka ho rýchlo odviezla do nemocnice. Lekári chlapca vyšetrili a matke povedali, že jej syn bude musieť v nemocnici zostať na noc. Kde strávila matka tú noc? Na stoličke v nemocničnej izbe vedľa synčekovej postele! Jej dieťa bolo choré a ona proste musela zostať blízko pri ňom. Od nášho milujúceho nebeského Otca môžeme určite očakávať ešte viac! Veď napokon, sme vytvorení na jeho obraz. (1. Mojžišova 1:26) Dojímavé slová Žalmu 34:18 nám hovoria, že keď máme ‚zlomené srdce‘ alebo sme „zdrvení na duchu“, Jehova, tak ako milujúci rodič, „je blízko“ — vždy súcitný a pripravený pomôcť...
Boh ustanovil svojho Syna, aby vládol nad zemou z neba. (Daniel 7:13, 14) Tak ako ľudský vládca nemusí byť prítomný vo všetkých mestách, nad ktorými vládne, ani Ježiš nemusí byť osobne prítomný tu na zemi, aby mohol vládnuť nad ľudstvom. (Prečítajte si Matúša 8:5–9, 13.)
Boh Jehova na túto úlohu vybral svojho Syna, Ježiša, a dal mu právomoc, aby vládol nad ľudstvom navždy. (Lukáš 1:32, 33) Ježiš zažil život na zemi. Keď tu bol, uzdravoval chorých, vyučoval pokorných a venoval sa aj deťom. (Marek 1:40–42; 6:34; 10:13–16) Ježiš je preto ideálnym Vládcom. (Prečítajte si Jána 1:14.)
Myšlienka, že by nad svetom vládol jeden panovník, nie je veľmi populárna, pretože žiaden muž ani žena by si túto úlohu nedokázali spĺňať dobre. Žiaden človek by si nezískal priazeň všetkých. Navyše, komu by sme mohli dôverovať, že ho moc neskazí? Predstava, že by nad celým svetom vládol jeden diktátor, je desivá. (Prečítajte si Príslovia 29:2; Jeremiáša 10:23.)
Ako Pavlova úvaha z Rimanom 12:1, 2 pomáha nám? Podobne ako vtedajší rímski pomazaní kresťania, aj my sme hlboko vďační za mnohoraké prejavy súcitu, ktorými nás zahrnul a každý deň nášho života zahŕňa Boh. Preto nás srdce plné vďačnosti podnecuje využívať v službe Bohu všetky svoje sily, prostriedky i schopnosti. Táto úprimná túžba nás tiež podnecuje čo najviac sa usilovať zmýšľať ako Kristus, nie ako tento svet. A to, že máme Kristovu myseľ, ovplyvňuje naše správanie k ľuďom — tak k spoluveriacim, ako aj k neveriacim. (Galaťanom 5:25) Uveďme príklad: Ak zmýšľame ako Kristus, núti nás to potláčať chuť odplatiť sa. — 1. Petra 2:21–23.
Pavol ďalej vysvetľuje: „Už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ (Rimanom 12:2) Už nemali dovoľovať, aby ich zmýšľanie formoval duch sveta, ale mali obnovovať čiže meniť svoju myseľ a učiť sa zmýšľať ako Kristus. (1. Korinťanom 2:16; Filipanom 2:5) Táto zásada mala ovplyvňovať každodenné správanie všetkých pravých kresťanov vrátane nás dnes.
V prvých 11 kapitolách svojho listu písal o úžasnej príležitosti, ktorú dostali tak Židia, ako aj Nežidia — stať sa s Kristom vládcami v Božom Kráľovstve, mať nádej, ktorú neprijal prirodzený Izrael. (Rimanom 11:13–36) Túto drahocennú výsadu dostali len vďaka „prejavom Božieho súcitu“. Ako mali kresťania zareagovať na tento veľký prejav Božej nezaslúženej láskavosti? Ich srdce malo byť naplnené hlbokou vďačnosťou, ktorá by ich podnecovala, ako Pavol s. 23hovorí ďalej, ‚predkladať svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu‘. (Rimanom 12:1) Ale ako mohli títo kresťania predkladať Bohu samých seba ako „obeť“?
‚Preto vás úpenlivo prosím‘
Od začiatku 12. kapitoly sa Pavol venuje štyrom veciam, ktoré vplývajú na život kresťana. Opisuje náš vzťah k Jehovovi, k spoluveriacim, k neveriacim a k vládam. Uvádza podstatný dôvod, prečo odolávať nesprávnym sklonom vrátane chuti odplatiť sa, keď hovorí: „Preto vás teda, bratia, kvôli prejavom Božieho súcitu úpenlivo prosím.“ (Rimanom 12:1) Všimnime si slovo „preto“, ktoré poukazuje na predchádzajúce slová. Pavol vlastne hovorí: ‚Vzhľadom na to, čo som vám teraz vysvetlil, úpenlivo vás prosím, aby ste robili to, čo vám poviem ďalej.‘ Čo teda vysvetlil vtedajším kresťanom v Ríme?
Čo sa z tejto biblickej správy učíme o Jehovovi? Hoci úmyselný hriech v ňom vzbudzuje hnev, kajúcne srdce previnilca ho podnecuje prejaviť milosrdenstvo. Núti nás to vážne sa zamyslieť, keď si uvedomíme, že naše správanie môže mať vplyv na Božie pocity...
Všimli ste si, čo podnietilo Boha, aby pocítil ľútosť, čiže aby zmenil svoj názor? Bola to zmena postoja zo strany jeho ľudu. Skúste sa na to pozrieť takto: Milujúci otec sa možno rozhodne potrestať neposlušné dieťa tým, že mu niečo zakáže. Ale keď vidí, že dieťa svoju neposlušnosť úprimne ľutuje, môže sa rozhodnúť, že trest zruší.
Za krátky čas života človeka sa dá získať len málo zo života ľudí...!
Aj poznanie zvykov vtedajších národov vysvetľuje pravdu jasnejšie...!
Po druhé, Boh už dávno sľúbil, že ľudia, ktorí sa rozhodnú ho poslúchať, budú na tejto zemi navždy žiť v pokoji a mieri. V Micheášovi 4:4 čítame sľub: „Budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli; veď tak hovorili ústa Jehovu vojsk.“ Teda podľa Božieho predsavzatia zem musí existovať navždy ako domov ľudstva; inak by Božie sľuby nemali zmysel. — Žalm 119:90; Izaiáš 55:11; 1.
Po prvé, Boh stvoril zem preto, aby bola obývaná ľuďmi — nemalo to byť nejaké pusté miesto, ale nádherný celosvetový raj plný potešenia. V Izaiášovi 45:18 je Jehova opísaný ako ‚Stvoriteľ nebies, pravý Boh, Utvárateľ zeme a jej Tvorca, ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná‘...
Odporúčame