Anekdota o ľudskej civilizácii
Vždy sa pozastavím nad krásnym symbolizmom, ktorý je vo všetkých náboženských textoch, teda aspoň pri tých, ktoré nepomenovávajú priamo. A biblia medzi ne isto patrí. Ego je satan alebo padnutý anjel. Teda my všetci sme padnutí anjeli, všetci sme si v detstve vybudovali ego a naša úloha je presiahnuť ho, pretože ľudský život sám o sebe je denno denným opakovaním toho istého. A ono sa to napodiv deje, okolo nás je veľa krásnych ľudí, nemyslím výzorom ale dobrotou a teda presiahnutím ega. To božské v nás je boží duch a ten môže vyjsť na svetlo len vtedy, keď ego prestane byť vodcom. A to je aj našou úlohou, teda vydať sa na cestu a kráčať po nej. A nie zastať na začiatku, tak ako to urobili napr. jehovisti, oni parádne vykročili, prvý krok majú dlhší než väčšina ostatných. Oni vedia, že Boh je a je potrebné k nemu kráčať, majú silnú vieru a ďalej nič. Namiesto toho, aby kráčali ďalej oni stoja spokojní so svojim príkladným prvým krokom. Viera nie je samospasiteľná, je len nástrojom...