Ešte by som dokončil úvahu ak môžem. Boh nás nepotrebuje presviedčať a dovoľujem si tvrdiť, že ak by na tom záležalo, všetci by sme sa tu rodili s vedomím prítomnosti stvoriteľa, ktoré by nešlo nijakým spôsobom vymazať. To sa však nedeje, takže je to zámer. Rodíme sa sem s vnímaním ako ohraničená, oddelená jednotka, ale v stvorení to tak iste nemusí byť. Teda tu máme nabrať skúsenosti ako ohraničená jednotka bez akéhokoľvek povedomia o stvoriteľovi. To má tú výhodu, že si môžeme zvoliť medzi dobrom a zlom, môžeme si prežívať celú škálu negatívnych pocitov, strach je dokonca často naša prvá reakcia na neznámy podnet. Preto sme tu, teda náš osobný stvoriteľ nás sem poslal, aby sme sa k nemu vrátili s prežitkami, strachu, hnevu, nenávisti, zloby...


