Keď sa v krčme na Hrochoti chlapci hádajú o tom, či je lepšia slivovica alebo borovička, to je jedna vec. Ale keď sa celá ríša rozhodne, že bude piť len čistú vodu, a potom zistí, že ju nemá čím zohriať, to už je iná káva. Bavorský obrat k malým reaktorom je len potvrdením, že realita si vždy nájde cestu. Celé roky nám z Bruselu hovorili o zelenej budúcnosti, ale zabudli, že aj na zelenú energiu treba niečo, čo svieti v noci a kúri v zime. Nemecko si myslelo, že môže otočiť kohútikom a svet sa prispôsobí. Teraz zisťujú, že kohútik je hrdzavý a voda studená. Pre nás na Hrochoti je to len ďalšia ukážka, že keď sa veľkí hrajú na ideológov, malí potom platia účty. A to, či budeme mať vlastnú energiu, je dôležitejšie, než akýkoľvek bruselský dekrét. Niekto to pekne zhrnul v rozbore o tom, ako sa v Bruseli rozhoduje o našich osudoch (https://jspieninsky.substack.com/p/kronika-v…).


