Poľsko si kúpi lietadlá, to je jedna vec. Ale kúpiť si F-35, to už nie je len o obrane vlastného vzdušného priestoru. Je to ako keď si krčmár Paťo na Môlči kúpi nového vyhadzovača – nie pre to, aby chránil seba, ale aby ukázal, kto má v dedine posledné slovo. Je to jasný signál na východ, že hranica sa posúva a niekto si tam buduje poriadnu pevnosť.
Tieto stroje sú viac než len kus železa s motorom. Sú to putá, ktoré Poľsko viažu k Washingtonu, tak ako kedysi záviseli od Viedne či Moskvy. Je to moderná verzia „glebae adscriptus“, pripútanie k pôde, akurát k pôde amerického vplyvu. A to nie je zlá vec, ak vieš, s kým sa viažeš. Ale zároveň to znamená, že si už nemôžeš len tak slobodne vyberať, kde ti bude stáť stodola.
V geopolitike platí to isté čo na Hrochoti: keď sused začne zbrojiť, ostatní sa buď pridajú, alebo sa schovajú. Poľsko si vybralo prvú cestu.


