Viem.
Hm, ako žena, pred prezidentskými voľbami hodila cez palubu manžela, po prezidentských voľbách ako prezidentka hodí cez palubu Slovensko.
"kiska skončí v base"
To je možné, ale nie kvôli tomuto.
Ako ty, aj ja vidím, že mnoho ľudí, nevie, že neexistuje žiadny zákon, ktorý by firmám zakazoval, aby financovali čokoľvek, od rekreácie zamestnancov, po detské tábory alebo organizácie hluchonemých a súťaže Misiek. Nemajú zakáz sponzorovať kultúrne podujatia, športové kluby, mládežnícke organizácie, výskumy vedcov, a nemajú zakázané dávať dary a sponzorovať prezidentských kandidátov, občianske združenia alebo aj politické strany. Ide len o to, či ide o oprávnený náklad. Nejde o falošné účtovníctvo či falošné účty alebo faktúry. Samozrejme, tieto náklady môže firma viesť vo svojom účtovníctve, lebo má právo mať správny obraz o finančnej situácii firmy a ide len a len o to, či niektoré výdavky sú, alebo nie sú oprávneným nákladom, ktorý uzná aj daňová správa. Tí, čo tu hneď hovoria o daňovom podvode zrejme nie sú v obraze.
Nevedia si predstaviť, že napr. aj sponzorovanie autopretekára môže byť za istých okolností daňovo oprávneným nákladom. Nie nadarmo sú športovci oblepený reklamou.
Možno skončí v base, ale nie kvôli tomuto prípadu.
----- zariadení a dosť ma tá konkurencia ničila. Ale napriek tomu som to ustál, a mal viacero zamestnancov. Po roku 2000 sa situácia zlepšila natoľko, že úspory rodiny, ktoré som na začiatku utratil sa vrátili späť, a konečne sme si toho mohli s rodinou dovoliť viac. Začal som stavať, a v r. 2006 som sa odhodlal modernizovať, a vzal na leasing a jeden úver zariadenia, aby som zvýšil efktivitu. V r. 2008 kríza spôsobila, že som stratil 80%-90% príjmov. Ba dokonca boli mesiace, že som nemal absolútne žiadny príjem. Úver, aj leasing, prenájom priestorov, účtovníčku, aj mobily zamestnancom som však naďalej musel platiť, rovnako ako aj odvody za seba a za zamestnancov. Tých som sa žiaľ musel postupne zbaviť, a zostávajúce náklady som financoval z predošlých úspor, ktoré ale znovu klesli na nulu. A bolo dobré, že som vydržal, pretože v 2013 sa situácia znovu začala zlepšovať. Teraz je to už znovu celkom fajn, a aj by som si bral ďalších zamestnancov, keby som nebol tesne pred dôchodkom.
"Pravdepodobnost, ze ako zivnostnik zbohatnes, alebo budes mat vysoko nad priemer je vacsia ako u zamestnanca, preto podnikaju ,maju velke oci a ambicie."
To je pravda. Ale len taká polovičná. Ono tá pravdepodobnosť funguje aj naopak. Že ako živnostník skrachuješ a existenčne ohrozíš rodinu, stratíš všetky doterajšie úspory alebo aj strechu nad hlavou.
Ja som bol 27 rokov živnostník. Mali sme s manželkou našetrených zopár desiatok tisíc korún s ktorými som začínal. Prvých 4-5 rokov to bolo otrasné. Žiadne výlety, deti nosili obnosené šatstvo, vajíčka, kurence, mäso zo zabíjačky od krstnej z dediny. To bolo začiatkom 90ich rokov. Potom sa to začalo zlepšovať. Mohol som si dovoliť zamestnancov, ale naďalej som pracoval so starými vyradenými strojmi kúpenými od firem aj z čiech. Rezacie zariadenia, lisy, ohýbacie stroje všetko v dezolátnom stave vyžadujúcim neustále opravy a prestoje. Pričom bol u moci Mečiar a konkurencia ktorá mala konexie sa ľahšie dostala k úverom do modernejších
Vieš, ono v živote je to tak, že úspech má tendenciu trblietať a to, čo živorí sa nerado ukazuje. Logika nepustí. Ak by živnostníčenie bolo nejakou zárukou dobrého zárobku, tak by nikto nechcel byť zamestnancom za pásom na smeny za podpriemerný plat. Každý by chcel robiť na živnosť, dokonca aj ľudia vo verejnej a štátnej správe. Čo myslíš, prečo napr. primátori miest nevykonávajú svoju funkciu na živnosť, a prácu primátora nefaktúrujú ak je tá živnosť tak výhodná? Veď by si mohli náklady odpísať z daní. Autom počnúc až po mobil, počítač, čistiace, písacie a hygienické potreby, prenájom kancelárie, jej vykurovanie a pod. Veď im v tom ani ústava, a ani žiadny zákon nebráni. Živnostník je predsa fyzická osoba a tak aj osobná zodpovednosť by bola zachovaná. A kľudne by mohol faktúrovať hoci aj superhrubú mzdu.
Mne 5 rokov trvalo, kým som dokázal odhadnúť zákazníkov, a prišiel na to, komu môžem dať na faktúru s istou splatnosťou, a od koho musím žiadať platbu hneď v hotovosti. Ale ani teraz po dvadsiatich siedmich rokoch podnikania neviem toto k plnej svojej spokojnosti presne odhadnúť a stane sa občas, že pochodím. Podnikám v oblasti, kde napríklad na príjem 500 Eur musím investovať do materiálu v hodnote cca 300 Eur. Čiže ak mi nezaplatia za odvedenú robotu tak mám zhruba takúto stratu. Podobných mám mesačne viac. Mával som však obdobia, keď aj niekoľko mesiacov som nemal ýiadny príjem. Boli však aj obdobia, keď som ani s piatimi zamestnancami nestíhal. Teraz však robím už sám, natoľko to pokleslo. Od decembra to ale zase vyzerá tak, že si budem musieť zháňať zamestnancov. Chcel som tým povedať, že záleží aj od vytrvalosti.
"Kalkulácia jeho ceny musí počítať aj s touto nevyhnutnosťou. A žeby cenovo neuspel? Lebo druhý truhlík si dovolenku nenapíše do nákladov."
Áno sčasti. Veru do ceny musí zakalkulovať aj takéto veci. Poznal som živnostníka, ktorý k robote potreboval auto, v ktorom si vozil náradie. No, nedopatrením si auto rozmlátil a na nové nemal. Neskôr si zohnal požičané, lenže mu narástli náklady.
Na druhej strane zas, ide aj o to, či je trh dostatočne kúpyschopný, alebo že aká je v regióne, kde podniká mzdová úroveň. Iné je robiť živnostníka v nejakom chudobnejšom regióne s vyššou nezamestnanosťou, a iné niekde v centre Bratislavy.
"To stat je ten sprosty v tomto pripade."
Mýliš sa. Pre štát sú živnostníci výhodný. Vytvárajú pracovné miesta a štát to nestojí ani cent. Sto tisíc živnostníkov to je stotisíc pracovných miest za seba, plus ďalšie pracovné miesta ak aj oni niekoho zamestnajú. Zároveň sú to aj investori, ktorým štát na investíciu nemusí dávať dotácie a vyvlastňovať v ich prospech pozemky.
Ak živnostník skrachuje a nezaplatí svoje dlhy, odvody, či už za seba, alebo svojich zamestnancov, tak ručí celým svojim majetkom, a ak majetok nemá, tak spláca z akéhokoľvek príjmu, ktoré v budúcnosti bude mať, čo sa o firmách, keď skrachujú a zaniknú už nedá povedať. Pre štát existencia živnostníkov nestojí nič, naopak, zvyšujú HDP.
Zamestnanec, je úkaz vytvorený kapitalizmom. Predtým, až na niektoré výnimky tých, čo išli niekomu do služby, de facto sa každý živil sám a bol vlastne SZČO. Byť zamestnancom preto nepovažujem za prirodzenú formu existencie. Byť zamestnancom je vlastne byť osemhodinovým zmluvným otrokom.
Máš pravdu. Za Mikloša sa zaviedla rovná daň. Firmy, zamestnanci, živnostníci platia daň v rovnakej výške. Ale podmienky zdaňovania ostali nerovnaké, ako predtým. To je to čo píšeš. Ešte začiatkom 90-ich rokov, keď vznikali prvé súkromné firmy, živnostníci, bola nastolená otázka rovnakých daňových podmienok pre zamestnancov s firmami a živnostníkmi. To znamená, že aj zamestnanec by bol mal právo na odpis nákladov z daní súvisiacich so základnými životnými potrebami a zamestnaním.
V tom čase bol ministrom financií Rudolf Filkus. Sa pamätám, bol to jediný minister, ktorý bol ochotný kompromisov a bol ochotný diskutovať o akýchkoľvek návrhoch vrátane aj návrhoch pozície. Všetci ostatní financministri, čo prišli po ňom, tvrdohlavo a silou presadzovali svoje predstavy alebo predstavy svojich strán bez ohľadu na náklady a dopady pre ľudí. Mikloš a Kažimír sú toho učebnicovým príkladom. Škoda, že Filkus bol ministrom iba necelý rok, lebo tí, čo prišli po ňom, mu už nesiahali ani po päty.
Áno. Tých obchodníkov vlastne štát okradol. Pretože za ten tovar už obchodníci spotrebnú daň zaplatili. A napriek tomu, že už ju zaplatili, nemôžu tovar predávať.
Áno. Cigarety nie sú dostať. Problémy už začali pred niekoľkými týždňami. Ja som to musel riešiť tak, že som musel kvôli nim do Maďarska.
Chcú mať ľudí pod kontrolou. Ked je niekto nepohodlný, zablokujú účet, a môže sa isť s rodinou pásť. Je to spôsob, aby ľudia bez reptania poslúchali štátnu moc a jej predstaviteľov, inak si časom, keď hotovosť prestane existovať nekúpia ani rohlík.
V článku ma zaujala táto veta: "a Štefan Harabin sa dostane do druhého kola. On sa nestane prezidentom, ale vznikne nám ďalšia antisystémová sila,“ upozornil."
Neviem ako to myslel. Ale zrejme ide o to, že na Harabína nemožno napasovať žiadne politické, stranícke záujmy, ani ideologické smerovanie.
A ja už začínam chápať, prečo Európsky politici zamestnávajú toľkých hovorcov. Lebo oni majú od vernosti k USA už ten svoj jazyk načisto zodratý.
Je iba najlepším vyberačom daní. Od toho, aby bol aj dobrým ministrom financií mal ďaleko. Aj k tým výsledkom, ku ktorým sa pomocou zvýšeného zdierania dopracoval môže vlastne ďakovať zvýšenej konjuktúre vo svete a v EU.
Odporúčame