Ďalší zločin na slovenskom akademickom prostredí bol spáchaný po vzniku súkromných "vysokých škôl", ktoré z princípu svojho fungovania sú nastavené na zisk - to zn. "študent" po zaplatení školného automaticky predpokladá minimálne nároky a kúpenie si diplomu po vykonaní určitých formalít. Súkromná predajňa diplomov logicky nemá záujem na tom, aby "študenta" hoci s ľahkým stupňom debility vyhodila, pokiaľ platí. Táto systémová deformácia viedla k tomu, že napr. na takej "Stredoeurópskej vysokej škole" (alebo tak nejako) už "študuje" právo pomaly každá bratislavská prostitútka.
Ďalšia zvrátenosť je systém prideľovania akreditácii, kde v rámci nejakých veľmi všeobecných a v praxi neverifikovateľných údajov AK schvaľuje (a hodlá v tom pokračovať) stovky a stovky "študijných programov", ktoré nemá ani teoretickú šancu v teréne odkontrolovať. Čo je najhoršie, oni v tom veselo pokračujú a hodlajú tak aj do budúcnosti - viď nejaká Goetheho univerzita.
