Individualizmus, preferovanie záujmov jednotlivca je jedným zo znakov pravice a kapitalizmu vôbec. Do určitej miery je to pozitívne v zmysle dať voľnosť kreativite a slobodnému mysleniu jednotlivca. Primitívne presadzovanie "slobody" jednotlivca v primitívnom kapitalizme vedie k slobode a voľnosti egoizmu, prednosť má karierizmus. Každý jednotlivec, každá "politická osobnosť" chce byť na čele. Vznikajú strany nejasne orientované a nečitateľné pre voliča, ktorý tieto zmeny na politickej scéne už vníma ako divadlo, ktoré sa ho netýka. Politici ako Lipšic a Procházka to nevnímajú, osobné ambície im nedovolia vidieť realitu.. Procházka mal vysoký kredit u voličov pred prezidentskými voľbami, nemal ďaleko od úspechu. Keby ostal pracovať pre akúkoľvek politickú stranu a ostal by tou morálne čistou relatívne nepoužitou tvárou politiky, táto strana by mala veľké šance. Individuálna politická ambícia víťazí nad politickými ideálmi. Pravicu pochováva jej vlastný symbol - individualizmus.