Najcharakteristickejším prvkom komunistických „volieb“ bolo, že v skutočnosti neboli tajné. Umožňovala sa totiž tzv. manifestačná voľba, t. j. volič len „mohol“, nie „musel“ ísť za plentu, a tak sa vedelo, kto mal v úmysle hlasovať proti určenému kandidátovi. To mohlo mať pre voliča následky (vážnejšie než pri neúčasti vo voľbách) – predovšetkým sa dostal do pozornosti represívnych orgánov ako odporca režimu.
Úlohou voliča teda bolo len vhodiť lístky, ktoré dostal do ruky, do volebnej urny a 99 % voličov poslušne urobilo to, čo sa od nich „očakávalo“. Vzhľadom na opísaný mechanizmus „volieb“ bolo otázkou len to, či bude výsledok 99,2 alebo 99,8 %...
tolko s slobondym volbam v CSSR
