Možno aj pri pohľade na vlastného pipíka. Ale to neviem.
Možno aj pri pohľade na vlastného pipíka. Ale to neviem.
Aká je na Slovensku aktuálne najnižšia priechodná známka? Daj si ju. Ja neznámkujem.
Nebolo by nemorálne vnímať to aj menej sebecky. Slovák bežne kalkuluje s tým, že čo je dobré pre neho.
Asi som to neformuloval jasne.
Môžem, ale nechcem. Považujem to za neškodné spestrenie.
Ak vôbec reaguješ na mňa (čo nezvykneš) - nie je jednostranná. Vníma rôzne farby a odtiene. Dáva na plac dobré témy, moderátorka je ale úplne zlá. Navyše je strašná citlivka.
Ja si jazdím svoje, podľa mojich kritérií je to OK. Ty píšeš podľa mňa dobre - bez ohľadu na to, ako vnímaš moje texty.
Máš zlý vkus. Škoda. Niečo som chcel o normách, už som stratil niť.
Aha. Sú technické normy, pomerne exaktné. Spoločenské normy...to je umelina. Ty máš chatrné hranice, tie sú nabúrateľné aj pri spanilej jazde. Poriadna baba znesie hranicu, aj mierne prekročenie. Vlastne aj polícia. Ja jazdím bežne na hranici, prípadne do 10% za.
Myslím, že s tebou jazdiť nebudem vôbec. To je ako keby som hral v tenise mix s partnerkou, ktorá by ma triafala do gebule, prípadne nakopávala do rozkroku. Rád si to odpustím.
Ďakujem. Za písanie baranín sa tu vraj honoruje. Takže, zajtra by som poprosil 5 miestnu odmenu. To znamená, že max. 99999. Viac nechcem, odmietam.
No...v zrkadle sa dá vidieť kadečo, milá sesternica. Vlastnú edíciu z mladosti ja vidieť ale nedokážem. Ty máš taký dar? Danosť? Požehnanie to ale nie je.
Vidieť minulosť...radšej nie. Budúcnosť? Ešte horšie.
Nedopovedal som: volím vyvalené dvere. Na tie mám namierené. Na policajtov zásadne nestrieľam.
Keď mi niekto lezie cez komín alebo z pivnice...nepomôžem si, neodolám...
Zločinci vyhľadávajú obete. Šelma nevyhľadáva iné šelmy. Uč sa, starý muž...kým vyučujem grátis.
Neviem. Ako? Vidím jediný - prežiť. Nezaniknúť. Azda nie expandovať? Opakujem, nepoznám ich životnú filozofiu. Vlastne ani neviem prečo mali byť vykynožení, čo je defekt v mojom rozhľade. Neviem ako je to možné, so Židmi som nemal kontakty. A kontakty som teda mal skoro so všetkým.
Niečo mi hovorí Sayeret Matkal...ale to je o špeciálnych jednotkách.
Mierne mimo. Je taký príbeh (vlastne som to vymyslel ja). Prechádzam sa (v 90-tych rokoch) niekde v Bosne, v extraviláne, neozbrojený. Stretnem skupinu ozbrojených chalanov, pozdravím. Oni: servus bratku, kamže.kam? Len tak sa potácam. A odkiaľže si? Ani sám neviem. A čo tu robíš? Nič, len sa ponevieram. A aké máš vierovyznanie? Žiadne, som ateista. Máš akýsi čudný prízvuk . Vieš čo, budeme ťa nejaký čas mučiť a potom ťa zabijeme. Ja: ale potom nebudete vedieť čo som zač.
Nevadí, potom to už bude jedno.
Toto je príklad jednej z troch možností. Ak nie si náš - potom si nepriateľ. Ostatné poznáte. Dúfam.
Ja teda preventívny útok nepovažujem za správny.
Navyše nikto nie je kompetentný hodnotiť svoju "pravdu".
Je to sporné. Aj vznik Izraelu je veľmi sporný. Osobne so Židmi nemám problém. Nemám problém ani s muslimanmi, aj keď som párkrát mal na mále a nôž na krku.
Už to bolo o ich nálade - či ma podrežú alebo nechajú. Keďže píšem, nechali ma. Asi som sympaťák.
Máš meter na všetko, tak odmeraj. Takéto veci berú normálne normálne baby. Vlastne, norma nie je daná. Bol som si takmer istý, že ti toto nebude chutiť.
Pravdu povediac (nie je to zďaleka pravda)...už neviem čo si mám myslieť. Na židovstvo ako také nemám zrovna kvalifikovaný názor a nie som vyhranený. Čiste inštinktívne som ich vnímal ako: hráme o všetko. Buď prežijeme alebo zanikneme.
Teraz v tom mám bordel. Preventívne útoky zrovna nepovažujem za kóšer.
Klídek. Sme anonymné virtuálne postavičky. Tunajší diskutéri nepoznajú ani teba, ani deda.
Vidíš, odolnosť ti chýba. Treba vydržať oveľa viac.
Odporúčame