Možno, taká žena, o ktorej píšeš, si zrátala, či by bola schopná si niekoho nájsť, normálneho, dobre vyzerajúceho a pritom aj pohodového pre život. Bola rada, že sa k nej muž vrátil, aj keď odlúčenie od jeho priateľky ho zlomilo a on sa k tomu postavil tak, ako si opísala. Možno sa tu naskytá priestor na vďaku, že na muža nezanevrela, že mu odpustila, že sa dokonca o neho postarala a pochovala ho. Iste, mala možnosť zmeniť aj ona svoje životné dejiny, aj ona mohla byť šťastnejšia a hľadať svoju lásku. Nie každý by to bol schopný dokázať a každý by na to mal. Rovnako nemusela svojho manžela prijať, ale neurobila tak. Iste, je to pozoruhodné a podnetné, ale stále si myslím, že nemala iné východisko ako zostať sama, pretĺkať sa životom ako sa dá. Na druhej strane neviem, či jej opatera o svojho muža v stave odvrhnutia priateľkou a utápaním sa v alkohole bola tým pre ňu vzrušujúcim a rozkošným naplnením. Ale, to vie len tá samotná žena, prečo pristúpila k takejto manželovej hre.