Rázny koniec mečiarizmu mal byť vykonaný vtedy, keď to bolo aktuálne, ožehavé a čerstvé. O niekoľko rokov už len historici budú tento Mečiarov záhadný akt vysvetľovať našim deťom.
Rázny koniec mečiarizmu mal byť vykonaný vtedy, keď to bolo aktuálne, ožehavé a čerstvé. O niekoľko rokov už len historici budú tento Mečiarov záhadný akt vysvetľovať našim deťom.
Každý politický, spoločenský alebo aj individuálny prešľap je potrebné pranierovať, odsudzovať, zavrhnúť. Od toho je tu široká občianska verejnosť, aby podobné absurdnosti dostali šancu minimálne ich odsúdiť všeobecným pluralitným názorom. Nikoho iného Mečiarove amnestie v dnešnej dobe nenapadli, len predsedu KDH Fígeľa. V minulosti Dzurinda sa pokúšal niekoľkokrát prevaliť protiposlanecký val, ale neúspešne. Fígeľ veľmi dobre vie, že Fico touto cestou nepôjde a nebude k vyriešeniu záhady odvlečenia Kováča ml. do cudziny nápomocný. Z tohto jednoznačne vyplýva, že sa predvolebný boj v KDH už začal. KDH predsa nemá vo svojom formáte nič také, čo by mohlo dnešnému slovenskému občanovi ponúknuť. Najmä, ak aj z jeho radov sa vytvárajú nové stranícke zoskupenia, nové kontraproduktívne pravicové zväzky. Fígeľ je známy svojou farizejskou politikou, zblúdenou taktikou a ambíciou vykresľovať jeho samotného ako aj KDH v tom najkrajšom svetle.
Čas je veličina, ktorú si stanovil človek za jednotku plynutia doby. Ani sám Boh pri „spúšťaní mechanizmu vesmírneho sveta“ nevkladal do systému časovú súvsťažnosť. Človek si určil hodnoty času (pozemský, astronomický), lebo technicky potreboval určovať, dokladovať, spresňovať začiatok, časovú dĺžku alebo koniec trvania doby, situácie, okamihu. Časová hodnota nám zjednodušuje časovú orientáciu, bez ktorej by sme sa v dnešnej dobe nezjednotili, neskoordinovali. Primitívne kmene si rovnako riadia denný režim dajme tomu východom a západom slnka. Naše starnutie nie je primárnym prejavom času, ale zodpovedá skutočne prežitému času, bez ohľadu na stav organizmu – chronologický (kalendárny) vek. Biologický vek je dôsledkom geneticky riadeného programu, pôsobenia vonkajšieho prostredia, spôsobu života a chorobných situácií. Funkčný vek predsa zodpovedá funkčnému potenciálu človeka. Pokusy o pochopenie času boli po dlhú dobu predovšetkým doménou filozofov a vedcov.
To len dokazuje to, že si nevieme získanú slobodu, voľnosť a demokraciu po roku 1989 vážiť, nevieme s ňou ľudsky narábať a rozumne nakladať. Každý si ju vykladá po svojom, každý jej rozumie nejako inak a najmä s pocitom vlastného sebauspokojenia. Socializmus rovnako zápasil s neprispôsobivými elementmi, záchytky, drogové centrá ako aj cely pre vrahov a ignorantov zriadenia tiež nezývali prázdnotou. Akurát sa nič nezverejňovalo, ututlávalo a skresľovalo, aby cesta k dosiahnutiu komunizmu bola presvedčivým príkladom pre kapitalistický svet. Internet je celosvetové fórum všetkých a pre všetkých. Je len na človeku samotnom, aby si z rôznorodostí ponúk vybral práve to svoje, čo by ho mohlo zaujímať, informovať. Je zložité selektovať samotné obrázky, texty, stránky, ktoré by mohli byť nevhodné nielen pre našu mládež, ale aj morálne a ľudsky uvažujúcich ľudí, s charakterom pre ľudskú dôstojnosť. Stali sme sa otrokmi doby a mnohí z nás sa nedokážu v nej poctivo a morálne správať.
Je skutočne absolútne bezpredmetné voči záujmom štátu a dokonca medzinárodnej aliancie sa stavať na zadné. Je úplne jasné, ako anketa v Poprade dopadne. Sme členom aliancie NATO, dokonca dotykovou zónou s potenciálnym nepriateľom (Ukrajina, Rusko). Využívame jej ochranu tak ako aj musíme znášať dopady členstva v aliancii a teda poskytovať minimum na to, aby sme sa necítili v nej len ako využívatelia práv. Iste, kdekoľvek by vláda rozhodla „o mieste činu“, bolo by nevhodné a pre občanov tej lokality neprijateľné. Agresor sa nikdy nebude pýtať či Poprad alebo iné slovenské mesto, región. Ak teda nemáme záujem Severoatlantický pakt podporovať našou minimálnou ústretovosťou, tak z neho vystúpme. Nemusíme byť ani v EU, aby sme neboli povinní sa niekomu spovedať, prispôsobovať, finančne prispievať. Sme malá, ekonomicky nezaujímavá krajina, ktorá v ničom nemôže byť sebestačná, dokonca ani v poskytovaní bezpečia vlastného občana.
Človek chodí do základnej školy deväť rokov, na strednú ďalšie štyri. Vyššie štúdium už nezahrňujem do získavania základných všeobecných znalostí pre potreby a život človeka. Školské osnovy ani zďaleka nepripravujú jednotlivca do reálneho života. Máme síce predstavu o tom, čo je to integrál, derivácia, ale chýba nám informovanosť o tom, čomu sa treba v živote vyhnúť (zber jedovatých húb), čo môže byť pre človeka nebezpečné (jedovaté hady, medvede ...) alebo aj ako sa používa kondóm, čo je úlohou rodiny, manželstva a podobne. Nie je ani tak podstatné, ako vyzerá taký dubák, ale je omnoho dôležitejšie, ako vyzerá muchotrávka zelená. V prvom prípade je jasné, ak zbierate len dubáky, stačí vám skúsenosť len s dubákom. Ak máte záujem aj o iné hríby, huby, musíte nevyhnutne poznať muchotrávku zelenú. Nepoznať hada a palicou likvidovať každého, na ktorého natrafíme, je brutálne, odsudzujúce. Sama príroda nám neublíži, ak sa k nej nebudeme stavať povýšenecky a agresívne.
Na SNP predsa nemožno pozerať inak, len ako na odboj slovenského ľudu proti vtedajšiemu fašistickému režimu. Ako na morálnu povinnosť jednotlivcov pomôcť zmene režimu, nastoliť slobodnú vôľu slovenského národa a vymaniť sa spod nacistického jarma. Ak by Nemci vojnu vyhrali, určite by SNP bolo zanedbateľnou a nepodstatnou akciou. Na druhej strane je pravda, že aj bez SNP by Červená armáda porazila Hitlera a zvíťazila vo vojne. SNP je tým výnimočné, že vôbec slovač bola odhodlaná sa vzoprieť Hitlerovskej nadvláde a s nasadením vlastných životov sa pokúsiť o komplikáciu postupu nemeckých vojsk smerom na východ. Aj napriek nezdaru, už len kvôli padlým, si SNP zaslúži náš obdiv a hrdosť. Dnes by bolo neférové a nekorektné sa zamýšľať nad tým, čím bolo SNP pre náš národ prospešné, ale že vôbec bolo.
Vzájomná konfrontačná línia medzi matériou a vierou vzniká z dôvodu zachovávania pevnej a stabilnej materiálnej prízemnosti voči uletenej duševnej náboženskej abstraktnosti. Materialisti disponujú pravidlom poznanej prírodnej a prirodzenej elementarity a nepoznané nepriznávajú, nedefinujú, zbytočne s nepoznaným nekalkulujú. Nechávajú na rozpoznanie vede, vlastnému úsudku alebo nijak neriešia. Ak nepotrebujú to mať dnes vysvetlené, tak určite nechcú, aby boli niečím alebo aj niekým zavádzaní. Náboženská vetva prijala ideológiu Boha, tak ako ho definuje Biblia a Starý zákon. Duševný únik od prežívanej reality dopĺňajú zbytkom vlastných uvedomení a svoje poslanie na Zemi považujú za dočasné, prechodné. Nemajú k tomu síce žiadny dôkazový materiál, dostatočne presvedčujúci argument, ale tvária sa pomerne sebaisto na to, z čoho pramení ich „istota“. Teisti nemajú morálne právo vykrikovať, že jazero je plné rýb, pokiaľ žiadnu rybu z neho nikto nevytiahol.
To už potom aj vôňa, dych, jemnosť dotykov, celotelová neha, masírovanie tela na tých správnych miestach a partiách, to je len úvod. Už dosť, lebo nás tu niekto vyhlási za nemravných a posadnutých sexom. Ale, mali by pravdu !!!
Jedna skúsenosť, nie moja. Práve suseda má vydatú dcéru (zhruba 10 rokov, dve dcéry) a tesne pred ich odchodom na dovolenku do Chorvátska, sa jej dostalo do uší, že jej manžel ju podvádza. Samozrejme, odišli spolu na dovolenku s tým, že dcéra jej písala ako sa vzťah vyvíja. Najskôr manžel zatajoval ako sa dalo, potom už tvrdil, že pri milenke sa mu nikdy nepostavil (ale chodil k nej). Tak zahral divadlo na pláži si kľakol, požiadal ju o odpustenie a sľúbil jej, že to všetko už je minulosť. Na dovolenke sa správal ako ten najlepší otec na svete. Už sa vrátili z dovolenky, nechodí ani na volejbal, kde sa tajne stretával s milenkou a až ukážkovo sa správa a seká dobrotu. Len dokedy ho toto bude takto držať ?! Už raz keď ktosi zacíti iné lono, možno aj penis, nedá sa tomu odolať. Osobne si myslím. A tak dcéra zatiaľ vec nerieši, myslím, že v tomto štádiu je to rozumné, aj keď som susede navrhoval, aby si šla s mladou pohovoriť.
Milostný akt je predsa vysoká hra citov, nehy a slobodnej mysle.
Vidím, že si dokážeš milostný akt vychutnať tak ako sa patrí. K tomu, aby si mala z neho veľmi dobrý pocit, nemusí predsa byť zaťažovaná hlava. Snáď len kvôli tomu, aby taká aktivita, bola dostatočne nápaditá a nie stereotypná, aby bol aspoň jeden z dvojice vymýšľavý a nie obaja vyťažený jednou milostnou aktivitou. A už keď sme pri tom, milovanie nie je otázkou niekoľkých minút, ale aj celého krásne zvládnutého dňa. Milostný akt je aj o jedle, o vnášaní príjemností do produkovanej činnosti. Milostná aktivita je predsa na pokračovanie. Medzitým sa dá uskutočniť čokoľvek iné a vrátiť sa k nej, akonáhle sa dostaví chtíč na sex. Je to o prostredí, ktoré musí zaujať, o hudbe a dobrom vychladenom prípitku. A samozrejme o spôsobe dokazovania si vzájomnej spriaznenosti a oddanosti. Rozkoš a vzrušenie sú nárazovou zónou pri užívaní si orgazmov. Osobne si myslím, že v tomto by sme nemuseli ani pokračovať, obaja vieme, o čom je krásne milovanie a čo k nemu nesmie nikdy chýbať.
Človek už nechce druhý krát spadnúť do tej istej rieky, ale málokedy sám odhalí, že už podobnú alebo tú istú rieku veľmi dobre pozná.
Hmmm, v partnerskom vzťahu, vážne uvažujúcom pre spoločné trvalé spolunažívanie dvoch zamilovaných bytostí je tretia osoba vždy nazvyš a problémom. Jedine, ak obaja netúžia po niečom výnimočnom a odsúhlasia spoločne zvažovaný vzťah pretaviť do iného zoskupenia ako je heterosexuálna dvojica. Ale, to je už skôr mimo rámec bežného a aktivita skôr záujmová, nadštandardná. Mnoho ľudí nestráca čas a skúša súčasne niekoľko adeptov, z ktorých sa časom môže, ale aj nemusí vykryštalizovať žiadny vážny vzťah. Pokiaľ človek sa venuje len jednému a ten padne, tak stráca čas hľadaním nového vzťahu. Predsa, v počiatkoch hľadania sa nejedná o lásku, ide skutočne o nachádzanie zhody a porozumenia a až postupom času sa upravuje kamarátsky, priateľský vzťah na čosi tuhšie, perspektívnejšie. Navyše, ak sa výber tvorí v pokročilom veku, vstupujú do neho už aj iné skutočnosti, skúsenostné a opatrnícke hľadiská.
Niekedy je na škodu aby človek premýšľal nad istými vecami viac ako je to rozumné, potrebné. Je absolútne zbytočné sa pozastavovať nad rozjímaním, akým spôsobom vznikol tento svet, čo spôsobuje lásku, prečo milostný akt je taký fantastický a podobne. Na to, aby si si mohla svoj vlastný život užívať podľa vlastných predstáv a túžob potrebuješ len nejaký motivačný základ. Chuť do života, odhodlanie čosi príjemné pre seba urobiť, nebáť sa chytiť svoj osud do vlastných rúk. Predsa, milovať sa s priateľom, partnerom, manželom môže byť fantastické aj bez toho, aby si mala jasnú predstavu o tom, akým spôsobom vznikol vesmír. Nezaoberaj sa myšlienkami nepodstatnými pre žiadanú aktivitu. Nezaťažuj sa sekundárnymi abnormalitami komplikujúcimi jednoznačný a jednoduchý priebeh určitého stavu vecí. Mnoho ľudí sa stalo expertami na výrobu problémov a problematík len preto, lebo zvažovali množstvo vstupných údajov, ktoré si rovnica života ani vôbec nepýtala.
Rob tak, aby sa to dalo aj podobne prežívať. Všetko, čo človek dosiahol alebo aj nedosiahol, vďačí šťastiu, náhode, ale v prvom rade samému sebe. Ak by v tom nebol zainteresovaný človek, ľudská duša, nevznikol by tým ani priestor pre obdiv a počudovanie. Čítať nádherné životné príbehy iných a nevidieť sa v nich, znamená, nežiť život naplno, nenachádzať pre neho spriaznenosť, časovú a priestorovú lokalitu. Nie je jednoduché písať o niečom, čo nebolo umocnené vlastným pocitom, ale len abstraktným nekonečným snívaním, ovanom láskyplným ozónom. Nevšednosť prežitku je základom pre harmonický a pokojný život, pre jeho všetky životné atribúty, podmienky a strádania. Len ten zostane šťastný a na jeho tvári mu zotrvá nekonečný úsmev aj na smrteľnej posteli, kto s pocitom hrdosti môže skonštatovať, že svoj život nežil nadarmo. A mám taký osobný pocit, že takých ľudí v dnešnej dobe zrejme nebude veľa.
Ono, raz príde deň, keď budeš sa snažiť svoj život ohodnotiť, zamyslieť sa nad ním, nad sebou. Čo človek dokázal v ňom stihnúť a čo nie. Čím bol svojim blízkym prospešný a akým spôsobom prispel k vytváraniu pohody a príjemnosti v kruhu svojej rodiny, známych, kamarátov, priateľov, spolupracovníkov. Dostaneš sa k jednoduchému matematickému zrátavaniu plusov a mínusov a pod hrubou čiarou zistíš výsledok. U niekoho prirodzená realita, u mnohých nič nehovoriace štatistické údaje. V konečnom dôsledku iba akási spomienka na prežité, odtrpené alebo aj zmyselne a zmysluplne precítené. Za každý zbytočne premrhaný čas sa budeš musieť postaviť, zdôvodniť si jeho nenaplnenosť a zdokumentovať jeho príčiny a dôsledky. Preto ho treba žiť na plné obrátky, so všetkým, čo ponúka, čím disponuje a čím je sprevádzaný. Ten deň je nevyspytateľný a môže prísť kedykoľvek, dokonca aj nečakane a nepripravene. O to to bude náročnejšie.
Nepísal som o prvej láske, ale osudovej. Tá môže prichádzať aj po niekoľkých už prežitých. Možno menej citových, ale pritom hlbokých. V každom prípade hodných za povšimnutie, zapamätanie. Lásku nemôžeš dostať od nikoho do daru. Láska nie je vec, ktorú by si uchopila do rúk. Možno v prenesenom význame je to možné. Ak objímaš svojho milovaného človeka, tak ju cítiš snáď aj rukami, celým telom. Láska sa totiž časom kryštalizuje, dotvára, aj keď existujú lásky na prvý pohľad. Transplantovať srdce z človeka do človeka, to už vieme, ale lásku nie (Aznavour). Umenie lásky je doslova a do písmena umením a ako každé iné umenie má svoje väčšie a menšie talenty i svojich géniov (František Xaver Šalda). Zmysel lásky je zhoda duše a tela, nie ich rovnakosť (Arión). Ženské srdce je práve vtedy najviac choré láskou, keď nemá koho milovať (Ernst Moritz Arndt). Žiadna láska nás neuspokojí natoľko, aby sme po nej stále netúžili (Francis Bacon).
Vieš rozpravkarka, som typom muža, ktorý ide v mnohých životných situáciách na doraz. Nech je to práca, ktorá ťa musí baviť, šport, ktorý robíš z presvedčenia, že ti čosi poskytuje, žena, priateľka, milenka, že ti dodávajú energiu, nehu, životnú poživačnosť.Pozitívnosť myslenia je druhá moja charakteristická črta neumožňujúca prepadať nezdarom a životným prehrám.Po tretie je to absolútne, možno až nemiestne vtipkovanie, skôr by som povedal navodzovanie príjemnejšej atmosféry ako je tá, ktorá práve nastala. A nech je to trebárs aj samotný pohreb Nemyslím tým akt, ale skôr už uvoľnenú atmosféru na kare.Som proste živel, prejavujúci sa citovo, ale na druhej strane schopný, keď treba, aj použiť ráznosť a dôraz.Mám množstvo záujmov, koníčkov, aktivít, ktoré ma napĺňajú a posúvajú každá z nich iným smerom. Ja sa ale absolútne v živote nenudím, ale skôr hľadám časové možnosti, ako sa ku každému z nich dostať, prepracovať. Som v podstate, šťastný človek.A s tým sa chcem podeliť aj s ostatnými.
Odporúčame