Áno, aj sa zamyslieť, uznávam (aj tá ochota a kapacita sa vždy nájdu). Sebakriticky si to priznávam.
Áno, aj sa zamyslieť, uznávam (aj tá ochota a kapacita sa vždy nájdu). Sebakriticky si to priznávam.
Obávam sa, že na toto(zastaviť svetový konflikt) je stav súčasnej politiky slabý...no....čo to len tak môže znamenať, ak to tak nebodaj je.....?
Mňa by skôr zaujímalo (keď už je reč o súčasnej vede) aká je úroveň vedy alebo súčasný stav vedy pokiaľ ide o dve veci: 1. úroveň vedy prospešnej pre ľudí a
2. úroveň vedy pokiaľ ide o vývoj nových zbraní
A porovnať stav týchto dvoch kategórií. Nechcem kuvikať, ale ten bod č.2. mám taký pocit, že má navrch. (Treba brať do úvahy, že mu nahrávajú mnohé ďalšie skutočnosti, napr. domnienka klimatickej krízy a iné...)
Veru - aká je alternatíva.......? A ten demokratický systém je ako chameleón, mení farby podľa toho, ako sa mu to práve hodí, jedným okom mrká tam, druhým onam a jazyk má bleskový ako smrť...(pre muchy atď.). Bolo by to na smiech, keby to na smiech naozaj bolo.
Prvým a základným znakom hlúposti je nedostatok hanby.
Áno, jemne povedané také niečo ako multipolárny svet...
Teraz to poviem trochu inak (použijem inú formuláciu-veriac, že ma za to nezavrú...). Berte to prosím ako SCI-FI.
Tak o čo ide? Nuž aj riešenie takej klimatickej krízy môže mať celkom elegantné a úplne jednoduché riešenie: treba iba vyvraždiť aspoň pol planéty a bude tu hneď životný priestor v atmosfére. (Veľa je povolaných, ale málo vyvolených.) A tí vyvolení si budú môcť kľudne robiť aspoň 50 rokov ďalej to, čo robili doteraz.
Mimochodom, krajina, ktorá dodáva zbrane krajine, ktorá je vo vojne - tá sa zapojila do vojny.
Takže multipolárny svet.
Veď každému treba dať to, čo mu patrí. Veď arbeit mach frei. (To sú citáty z nejakého sci-fi, str. tá a tá ...)
Tak, tak. Kto by sa chcel zhlboka nadýchnuť (len si to predstavte: zhlboka sa nadýchnuť - toľká drzosť :-)) );
nech si to najprv veľmi poriadne rozmyslí...
To, na čo apelujete nie je možné. Je to síce možno dobré želanie, ale úplne nereálne. Želať si takéto niečo je utópia.
Ekonomika bola, je a bude vždy mať prvé aj posledné slovo.
A potom, ľudia sú veľmi rôzni. Aj takí, ktorým práca "nevonia"a majú celkom iné životné priority. Adrenalín, boj, moc, ovládanie iných, kradnutie, priživovanie sa na iných; alebo len jednoducho nejaký zvrátený "šport" - všetko sú to charakteristiky vojen...a veľký tresk sa nedá zastaviť.
Svet ani tak nie je zvrátený, ale niečo extrémne zvrátené tu s nami naozaj je. Ak si niekto myslí, že toto sú tvrdé slová, tak je určite na omyle.
A ešte k tomu prvému odseku: "Prečo si väčšina obyvateľstva nechá vnútiť vojnu menšinou. Som absolútne presvedčený, že väčšina obyvateľstva Zemegule si neželá vojnu a vždy mu ju nanúti menšina. Nezdá sa vám to zvláštne?"
Mne sa to nezdá byť zvláštne. Prečo? No lebo sa hrdíme nejakou slobodou, ktorú vraj máme. Vravím si, veľa rečí o niečom, čo v skutočnosti neexistuje.
Skutočnosť, že: "A zmluva nie je uzatvorená medzi SR a NATO,..."je veľmi nešťastný detail.
"Každému, čo mu patrí."
veď:
"Arbeit macht frei."
Ani Boh nemá rád (jemne povedané), keď mu ktokoľvek "lezie do kapusty". Hoci - je to On sám - Som (Som, ktorý som), čo prideľuje "dary, milosti, talenty, atď."...
Nepáči sa mi, že ľudia - tzv. sociálne prípady celé dni trávia na chodníku pred zdravotníckymi zariadeniami, kde doslova obťažujú chudobných chorých ľudí (lebo tí chodia pešo) žobraním. Boháči sa vozia v autách, nechodia pešo. Nikto tieto sociálne prípady nevidí, nikto ich neusmerní, nikto ich nepotrebuje. Nielen ich. Žijeme vo svete plnom ľudí, ale popravde: kto koho skutočne potrebuje? Dúfam, že vzápätí po vyjadrení tohoto môjho názoru začne všetko doslova frčať a nastanú patričné zmeny, také, aby sa nikto viac neopovážil vysloviť nahlas nejaký svoj názor.
A koľko je takých, čo chcú pravdu určovať. Celé dianie vo svete sa točí okolo presadzovania a určovania
právd, začínajúc od najzákladnejšej úrovne vzájomných medziľudských vzťahov. Často je jediným cieľom a zmyslom života.
Áno, veď čierne vlajky normálne oficiálne vejú po celom svete...
Zajesť si trochu ovocie (musím zdôrazniť, že aspoň v sezóne!) môže byť želanie. Ale je toto želanie vôbec možné? Kdeže, časy sa veľmi zmenili. Ak si nevypestujete svoje, môžete o tomto želaní iba snívať, zdá sa, že sa už definitívne a navždy stalo minulosťou. Aj v koncentráku, vraj ak sa ľudia dostali k šupám zo zemiakov, bola to pre nich lahôdka. Žrali ich. Tak, ako žerú ovocie, ktoré je ponúkané (za peniaze) na konzum v súčasnosti. Kam sme sa to vlastne dostali?(alebo dokonca, žeby to bolo niekedy inak...?)Dorobenie kvalitných potravín je úplne, ale úplne okrajová záležitosť. podstatné a najpodstatnejšie zo všetkého je hromadenie majetkov, peňazí, zábava a vydrbať vždy s "tým druhým", s tým svojím blížnym. V procese evolúcie prežijú tí, ktorí presadzujú tieto atribúty, tí sa o seba postarajú, alebo im je jedno, čo žerú.
"Život pochádza zo života." Nájde sa niekto, kto by toto spochybnil?
"Medzi neživou hmotou a najjednoduchšou bunkou je obrovská priepasť!" Živé organizmy sú informačné médiá, schopné uchovávať a spracovávať informácie,napríklad, ale aj neživá hmota "uchováva" informácie a nepochybne ich aj spracováva. Líšia sa okrem iného časovým rozmerom... A genetický kód? Mňa najviac udivuje ako sa najmä v poslednom čase všade v informačných médiách o tomto genetickom kóde hovorí. Väčšinou sa hovorí len o genetickom kóde, zdá sa mi, že nikdy nie v spojitosti s prostredím v ktorom tento genetický kód existuje, žije, pohybuje sa...atď; dá sa však genetický kód úplne izolovať od prostredia s ktorým je spätý?
Ako vznikol život je určite veľmi zaujímavá otázka. Na niektoré otázky však neexistujú odpovede, aspoň nie v takej forme, ako by sme si to my želali.
Odporúčame