Konečne rozumná reč od Merkelovej.
Politika KDH je transparentná. Viem, čo od neho môžem očakávať. A preto ho voliť nebudem...
"Nemci valcujú Španielov. Aj bez Messiho a Ronalda.ˇ Nemci predsa "valcujú" Španielov aj s Messim a Ronaldom, nie bey nich....
Čo je to "byť štedrý"? Už od čias Aristotela sa pojem štedrosť chápe ako pozitívna vlastnosť, odlišná od dvoch, protipólne stojacich, negatívnych - márnotratnosti na jednej strane a "skúposti", na strane druhej. Že sa štedrý sociálny systém silových zložiek štátu zmení na systém "lakomý" poteší všetkých tých, ktorí sa v podobnom "lakomom" štátnom systéme nachádzajú už súčasnosti. Takáto zmena im ich situáciu síce vôbec nezlepší, ale čo môže lepšie potešiť chudobného Slováka ako vidieť, že aj ich sused sa stáva čoraz chudobnejším... Slovák nemusí byť bohatý, aby bol šťastný. Stačí mu, že ľudia v jeho okolí
Nikto z fanúšikov Slovanu neplače. Naopak. Je na Slovan hrdý. Bezpochyby ide o najúspešnejší slovenský hokejový tím. Akokoľvek sa to mnohým neslovanistom nepáči.
Výborný článok Pravda. Avšak iba pre ľudí s dobre zvládnutými základmi hospodárskej politiky a verejných financií. Zo všetých aspektov, ktorým sa autor venuje, by som chcel poukázať iba na jeden: potrebu zmeny daňovej štruktúry cestou znižovania zaťažovania práce (daň z príjmu) ku zvyšovaniu zaťažovania majetku (daň z nehnuteľností). Akokoľvek je takýto transfer pre skutočné ozdravenie verejných financií nevyhnutný, na Slovensku je za sčasnej situácie nerealizovateľný. Žiadny politik nenechá sebe a svojim finančným oligarchom siahnúť na miliónové a miliardové majetky zvýšenou majetkovou daňou. Pretože naši politici sú na finančných oligarchoch zavislí dennodene. Omnoho jednoduhšie je vytiahnúäť peniaze od pracujúcich ľudí. Od ních sú politici závislí jedenkrát za štyri, prípadne za dva roky.
Veľmi dobrý článok. Aj keď podal veľmi nekompletné porovnávania dôb 1948 - 1968, 1968 - 1989 a 1989 - 2013, pričom všetky absentujúce údaje pre porovnanie sú k dispozícii. Prečo autor pri porovnávaní pracovných pomienok účiteľov a školskej infraštruktúry úplne vynechal podmienky v rokoch 1948 - 1989 a zmienil sa iba o politicko-ideologických aspektoch v učiteľskej práci? Čo tak porovnať, koľko škôl a školských zariadení sa za roky 1948 - 1989 postavilo a koľko sa ich postavilo od roku 1989 do súčasnosti?
Ani teba nikto neprosil, aby si zverejňoval svoje názory. Toto je vejené diskusné fórum, v ktorom môže každý slobodne vyjadriť svoj názor.
Vo vyplácaní výsluhových príspevkov nie je zohľadnený výkon v rizikovom prostredí , fyzická a psychická náročnosť zastávaných pozícií. Všetci sú hodení do jedného vreca. Iba pracovný výkon v rizikovom prostredí by sa mal odrtaziť na zvýhodnenom zápočte pre poberanie výšky výsluhového dôchodku a začatia doby jeho poberania. Pritom by mali byť vytvorené také podmienky, ktoré by takýchto štátnych zamestnancov motivovali (minimálne finančne) zotrvať v služobnom pomere čo najdlhšie. Štát by mal vytvoriť podmienky pre ďalšie uplatnenie v štátnej službe tých zamestnancov, ktorým už vznikol nárok na poberanie výsluhového dôchodku a neprepúšťať ich napr. ako je to napr. v armáde, z dôvodu neuspenia v konkurenčnom výbere, či dosiahnutia vekovej hranice na prepustenie. Zavedenie „zásluhového“ systému výsluhových dôchodkov by vyprodukoval minimum výsluhových dôchodcov a aj to s nízkymi výsluhovými dôchodkami.
Výsluhový príspevok by mal prináležať, nazdávam sa, takým štátnym pracovným pozíciám (nakoľko ide o štátny výsluhový príspevok), ktoré (v štátnom záujme) obnášajú vysoké bezpečnostné riziko (vojenské bojové misie, hasenie nebezpečných požiarov, policajné jednotky rýchleho nasadenia – „kukláči“), vysoké nároky na fyzickú a psychickú dispozíciu (výkonní stíhací letci, výsadkári apod. ). Problémon výsluhových dôchodkov v slovenskej štátnej správe je ten, že je vypácaný plošne, každému vojakovi, policajtovi, hasičovi, záchranárovi...
Výsluhové dôchodky majú svoj zmysel a svoju opodstatnenosť a sú zavedené vo väčšine demokratických krajinách sveta. Napr. v USA, Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Holandsku a pod. V tých demokratických krajinách, kde je iný sociálny systém (napr. v Austrálii) je absencia výsluhových dôchodkov kompenzovaná vysokými platmi. Otázka spravodlivosti výsluhových dôchodkov spočíva v tom, a) komu má takýto dôchodok prináležať, b) kedy, po akom čase má byť vyplácaný a c) v akej výške.
A ty to vieš, koľko on zachránil ľudských životov? Nevieš. A vieš, koľko ľudí urobil šťastenejšími:? Nevieš. A koľko on detí rozosmial? Nevieš.
Moje príspevky si nečítal. A ak si ich aj ich čítal, tak si im neporozumel. Hlavne, že využívaš slobodu slova.
Žiaden (vážnym zranením) hendikepovaný vojak, nestojí o ľútosť. Každý vojak, ktorý ide do vojny si veľmi dobre uvedomuje, že sa z nej môže vrátiť s trvalými následkami, alebo sa nevrátiť vôbec. Žiaden vojak, ktorý bol vo vojne sa necíti byť hrdinom. Žiaden. Hrdinu z neho robí až propaganda. Rovnako, ako ho antipropaganda zatracuje.
Článok nie je o politickej ideológii, či súčasnom americkom imperializme. Akokoľvek sa z neho takýto snažíte urobiť. Ja rozlišujem medzi vojenskou zahraničnou politikou mocenských elít USA a obyčajnými americkými vojakmi. Tento článok je o ľudskej statočnosti. O človeku, ktorý sa, podľa mňa, úctihodným spôsobom snaží vyrovnať s krutou realitou, s vlastným osudom. A mne je úplne jedno, či ide o vojaka amerického, palestínskeho, slovenského, či akéhokoľvek nevojaka, obyčajného človeka. Ja sám neviem ako by som sa vysporiadal s takýmto osudom. Vy áno? Mnoho ľudí to vzdáva pri oveľa menšej fyzickej ujme.
Pre mňa je tento človek ozajstný hrdina. Nie preto, že bojoval vo vojne, v ktorej snáď prežil iba zázrakom. Lež preto, že napriek všetkému, čo sa mu prihodilo sa nevzdáva a bojuje i naďalej - s neľahkým životom, so sebou samým. Pre mrzáka je úplne jedno, kde prišiel o zdravie: vo vojne, pri autonehode, či priemyselnej havárii. Dôležité je, ako sa k svojmu hendikepu postaví. Buď to vzdá, alebo bojuje, pričom vôbec nemusí byť vojakom.
ak by "zradil" korporácie, tak by boli postihnuté a trpeli by korporácie. Lenže o život prišlo mnoho ľudí, ktorí s politikou korporácií nemali nič spoločné.
Manning nie, že ohrozil život mnohých ľudí, ale v dôsledku zverejnených tajných informácií boli mnohí zabití. Manning nekonal z humánnych pohnútok, nie je žiadnym bojovníkom za ľudské práva. Je obyčajným zradcom vlastného národa.
Ako to, že je Manning ešte medzi živými!? Mal dávno skončiť s guľkou v hlave!
Odporúčame