Akékoľvek špekulácie o pohnútkach konania kopilota (kolegu kapitána lietadla), so znakmi "kamikadze", sú vlastne bezpredmetné, zbytočné. Dokazuje bezmocnosť nielen okolia, ale niekedy aj samotného nešťastníka so skratovým, subjektívne neovládateľným konaním...
Aj tento prípad dokazuje, že psychika, myšlienkové pochody mozgu ktoréhokoľvek človeka sú nevyspytateľné, nepredvídateľné, bez akejkoľvek záruky.. Nikto nikomu, ani odborník, do "hlavy nevidí" ! Špiritizovať, špekulovať možno do nekonečna, racionálneho záveru sa nedočkáme ani "nedopátrame". Nešťastník kopilot, ak by si chcel siahnuť na život (kvôli osobným neriešiteľným ťažkostiam, zdravotným problémom, indispozícii, a pod.), urobí "akt zúfalstva" - "šetrnejším" diskrétnejším spôsobom, aby nezaťahoval do zúfalého činu okolie (svedkov, nevinných ľudí). Ak k morbídnemu kroku "použije", resp. zneužije aj iných, nič netušiacich ľudí, už to má znaky pomstychtivého exhibicionizmu.. Ktovie, čo bolo rozhodujúce v konaní kopilota !?


