Zo školení prvej pomoci, ktoré musím preukázateľne absolvovať v rozsahu 16 hodín každé dva roky. Ešte raz opakujem, privolanie pomoci nie je poskytnutie.
Ak si počul, "ak postihnutý nekomunikuje, zistiť rozsah poranení, zistiť prítomnosť dýchania a činnosti srdca".
Ak absentuje, ihneď umelé dýchanie a masáž srdca. V tej polohe, akej ho nechal sa to nedalo zistiť a ani poskytnúť. Svoju povinnosť si nesplnil. Nie je vidieť záklon hlavy, kontrola činnosti srdca, jednoducho ho tam nechal surovo zomrieť, ako psa. Dnes každý žiadateľ o vodičák musí absolvovanie takého školenia preukázať pred skúškou.
Tragická skúsenosť kamaráta záchranára RZP.
Za 14 rokov sa im podarilo zachrániť len jediného človeka, ktorý im kľakol pred očami. Vždy prídu pozde, niekedy k ešte žijúcej mŕtvole.
Tie štyri minúty sú šanca pre život ale žiaľ v rukách laikov a RZP to nemá šancu stihnúť. V záujme seba svojej rodiny a priateľov nech si to každý uvedomí. Zapadnutý cukrík bez pomoci?
Malá šanca prežiť.
