Čulen dole. Po rodnej obci je socha komunistického pohlavára minulosťou aj v Bratislave
Kritizuje sa hlavne v princípe dosť násilná kolektivizacia. Lenže treba zohľadniť historické súvislosti. Na Slovenskom vidieku bola vtedy obrovská chudoba a nevzdelanosť. Malí roľníci nemali kedy chodiť do školy. Cez deň makali na kulakov sotva za jedlo, a po večeroch a v nedeľu na svojom poličku. V tých časoch v podstate jediné čo mali bolo to políčko, kravička, prasiatko a zopár sliepok. Okrem toho už len nejaké handry a zopár hrncov.
A keď takému človeku komunisti povedali aby odovzdal roľu a zvieratá do družstva oni to brali tak že im berú aj to posledné a nebudú mať čo jesť. Preto sa bránili. Oni nechápali že sa v družstve stanú podielnikmi a budú dostávať výnosy a naturalie (mäso, zeleninu...) Nevedeli nič o ekonómii. Až po rokoch si uvedomili že pracujú menej a dostávajú viac. Jediný kto plakal opravnene boli kulaci. Nemali už koho vykorisťovať. A ak niekoho hnevá slovo vykorisťovanie, tak je dokázané že to tak bolo, ľudia na dedine nemali inú možnosť práce, žiadne odbory.