V absolútnych číslach fínsky štát svoje príjmy takmer zdvojnásobil. Došlo k tomu preto,
že ich podiel na HDP, ktorý rástol priemerne o 4,8%, bol relatívne stabilný a za 10 rokov klesol len o 0,5% HDP na aj tak vysokých 53,5%. Výsledkom teda je, že prebytkové rozpočty vo Fínsku nedokázali znížiť dlh pripadajúci na občana (skrátila sa akurát doba, za ktorú priemerný Fín splatí „svoju“ časť dlhu). Dlhodobé prebytkové rozpočty tiež nemajú vplyv na postavenie štátu v ekonomike.