CENZURA
Zreformovani estebaci budu mat kopu prace,uz to nebude iba za buchanie dverami..............
Odbornik na vsetko
CENZURA
Zreformovani estebaci budu mat kopu prace,uz to nebude iba za buchanie dverami..............
Odbornik na vsetko
Sociální solidární systém je finančně velice nákladný, a proto musí být daňové zatížení vyšší.
Nejnižší zdanění práce je z členských zemí OECD v Jižní Koreji (14,1 %), na druhém místě je Mexiko (17,3 %) a na třetím místě Nový Zéland (20,6 %). Nejnižší zdanění práce z členských zemí Evropské unie je v Irsku (24,5 %).
Nejvyšší zdanění práce je v Belgii (52,4 %), Německu (52,0 %) a Francii (48,3 %). Nejvyšší mzdové náklady mají zaměstnavatelé ve Švýcarsku a Lucembursku (přes 3700 euro měsíčně), kde je také nejvyšší průměrná čistá mzda (přes 2500 euro za měsíc).
Čistá mzda v euro v členských zemích OECDZemě Zdanění průměrné mzdy (v % ze „superhrubé“ mzdy) Průměrná „superhrubá“ mzda (v EUR) Průměrná čistá mzda (v EUR)
Švýcarsko 29,2 3769 2668
Lucembursko 31,7 3768 2574
Norsko 36,8 3398 2148
Japonsko 27,0 2 931 2140
Velká Británie 31,1 3099 2135
Island 29,3 2929 2071
U SA 29,4 2839 2004
Dánsko 42,7 3465 1985
CENZURA
Slovensko hralo slabsie,ako proti Paraguayju..........
Odbornik na vsetko
CENZURA
Norika si skutocna slovenska medialna hviezda,..................Blahozelaaaaaaaaaaaaaaaa aam!!!!!!!!!!!!!!!
Odbornik na vsetko
CENZURA
Navrhujem,aby EU uzakonila minimalnu mzdu,minimalny dochodok,minimalne soc.davky,....................aby nedoplacala na nezakonne konanie magorov robotnicka trieda,deti,dochodcovia,invalidi, .................vyspele staty nemozu donekonecna dotovat mafianov.........
Odbornik na vsetko
- Miera nezamestnanosti na Slovensku, meraná počtom evidovaných nezamestnaných, vzrástla v decembri o 0,78 percentuálneho bodu na 19,81 percenta. V medziročnom porovnaní vykázala miera nezamestnanosti zvýšenie o 1,01 percentuálneho bodu. Vyplýva to z predbežných údajov Národného úradu práce.
Celkový počet evidovaných nezamestnaných stúpol v decembri o 4,10 percenta na 534 133 ľudí. V porovnaní s decembrom 2000 to predstavuje nárast o 5,46 percenta. Počet nových žiadateľov na úradoch práce dosiahol v závere minulého roku 35 753, o približne sedemtisíc menej ako v predchádzajúcom mesiaci.
Podľa očakávaní Národného úradu práce prinesú prvé dva mesiace nového roku ešte nepriaznivejšiu štatistiku. Počas januára a februára by miera nezamestnanosti mala kulminovať v počte 550 až 560-tisíc ľudí bez práce. Priemerný počet nezamestnaných by sa počas celého roku mal pohybovať okolo 510 až 515-tisíc.
nedeľa 6. 1. 2002 23:21
Daňové zatížení v členských zemích OECD (v % k HDP, údaje za rok 2007)Země
1999
2007 Změna
Slovensko 35,5 29 ,7 -5,8
Rumunsko 31,7 30,1 -1,6
Litva 31,9 30,2 -1,7
Lotyšsko 32,3 30,7 -1,6
Irsko 33,1 32,5 -0 ,6
Estonsko 32,7 33,2 0,5
Bulharsko 30,6 34,2 3, 6
Řecko 35,4 34,4 -1,0
Polsko 34,9 34,6 -0,3
M alta 28,7 36,1 7,4
Česko 34,1 36,9 2,8
Lucembur sko 39,2 37,6 -1,6
Portugalsko 34,8 37,8 3,0
Vel ká Británie 37,5 37,9 0,4
Španělsko 34,4 37,9 3,5
Slovinsko 38,4 38,4 0,0
Nizozemí 41,5 39,7 -1, 8
Maďarsko 39,2 39,9 0,7
Německo 43,2 40,8 -2, 4
EU-27 42,0 40,9 -1,1
EA-16 42,8 41,6 -1,2
Kyp r 28,0 41,6 13,6
Finsko 46,1 43,1 -3,0
Itálie 4 2,9 43,3 0,4
Rakousko 46,2 43,6 -2,6
Norsko 42,3 43,7 1,4
Francie 46,7 45,0 -1,7
Belgie 47,6 46, 1 -1,5
Švédsko 52,4 48,9 -3,5
Dánsko 50,9 49, 5 -1,4
Celková daňová povinnost v jednotlivých zemích záleží nejenom na samotných daňových sazbách nejdůležitějších daní, ale i na dalších daňových parametrech. Nastavení těchto parametrů je v rukou domácích vlád. Evropská legislativa upravuje např. minimální sazby DPH či spotřebních daní. Rozdíly v daňovém zatížení jsou tak v rámci zemí EU značné. Nejvyšší zdanění je v Dánsku, kde dosahuje 49,5 % k DPH. Nejnižší je na Slovensku, kde dosahuje 29,7 % k DHP. Dle poslední statistiky Eurostatu zveřejněné v roce 2009 kleslo daňové zatížení během let 1999 do roku 2007 ve více než polovině členských zemí EU.
CENZURA
Vo Svedsku,Dansku,Finsku,Holandsku,Norsku..........je zavedena milionarska dan,preto je tam minimum chudobnych.............
Odbornik na vsetko
Kauza ľahké motorové vlaky - V máji 2002 denník SME napísal, že prezident Rudolf Schuster dostal list od prezidenta Švajčiarska Kaspara Villigera, v ktorom sa sťažuje na "negatívne vplyvy" pri obchodovaní na Slovensku. Švajčiarska firma mala u nás vyhrať miliardový tender z leta 2001 na dodávku 35 ľahkých motorových jednotiek, ale otáľalo sa s podpisom zmluvy. Do užšieho výberu sa v konkurze dostali švajčiarska firma Stadler (spolu so ŽOS Vrútky) a francúzska spoločnosť Alstom. Výberová komisia železníc sa rozhodla pokračovať v rokovaniach so Stadlerom.
Kauzu politicky rozpútal list poslanca Petra Kresánka z SDKÚ adresovaný premiérovi. Spochybňoval rozhodnutie komisie, ale kľúčovým sa v liste stalo tvrdenie: "Gabo berie vec alternatívne podľa toho, že pozadie je pre stranu rovnaké." Kresánek neskôr poprel, že pozadím sú peniaze pre SDKÚ od ľubovoľného víťaza tendra.
Konsolidovaný verejný dlh SR by sa mal podľa metodiky MMF GSF zvýšiť v budúcom roku z tohtoročných 384,8 miliardy Sk (36,2 % HDP) na 457,1 miliardy Sk (39,6 % HDP). Jeho rast bude pokračovať aj naďalej, pričom v roku 2005 by mal dosiahnuť 552,6 miliardy Sk (40,5 % HDP).
Ako sa ďalej uvádza v strednodobom finančnom výhľade na roky 2002 - 2005, rezort financií plánuje do roku 2005 znížiť deficit verejných financií na úroveň 3,4 % HDP, pričom predpokladá, že reálny hospodársky rast dosiahne 5,1 % a priemerná miera inflácie bude na úrovni 4,9 %.
Podľa metodiky ESA 95 by sa mal deficit verejnej správy znížiť z tohtoročných 7,8 % HDP na 4,9 % HDP v budúcom roku. V roku 2004 by mal predstavovať len 3,8 % HDP a 3,31 % v roku 2005. Pokles deficitu verejnej správy bude podmienený použitím príjmov z privatizácie na splácanie verejného dlhu. V roku 2005 by sa registrovaná miera nezamestnanosti mala pohybovať na úrovni 17,9 %.
CENZURA
Ked chce niekto na Slovensku socialne davky v sume 60,50 eur musi predlozit potvrdenie o evidenci na UP,potvrdenie o podani ziadosti,potvrdenie o trvalom pobyte z MU,fotokopiu o prechodnom pobyte,vypis z listu vlastnictva,fotokopiu zapoctoveho listu,potvrdenie zo Socialnej poistovne,cestne vyhlasenie,ze nema ziadny prijem,potvrdenie od zamestnavatela o prijme za poslednych 12 mesiacov...............ziadny doklad nesmie byt starsi,ako 3 mesiace...........80% zo soc.davok ide uradnikom a 20% poberatelom soc.davok....
Odbornik na vsetko
Važec - Mengusovce
Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12,225 km začala ešte v auguste 1998.Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na september 2001 a v plnom profile na september 2002. V roku 1999 bola výstavba väčšiny úsekov diaľnic na Slovensku zastavená, výnimkou nebol ani tento úsek[29]. Neskôr sa pôvodný projekt upravil, tak že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku 2003, no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je teda spomínaných 23 mostov a aj Tunel Lučivná dlhý 250 metrov. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec - Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomennou križovatkou. Úsek sprevádzkovali 11. decembra 2007, avšak 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile[30]. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až 14. septembra 2008[31], teda po vyše 10 rokoch výstavby.
V súčasnosti je teda v prevádzke 319,619 km diaľnice D1. Do dokončenia súvislého úseku Bratislava-Košice je ešte potrebné dobudovať 107,472 kilometra diaľnice, z toho je 99,572 kilometra v štádiu prípravných prác (PPP-projekty). Do dokončenia celej diaľnice D1 po hraničný priechod Záhor je potrebné dostavať ešte 196,002 kilometrov.
[upraviť]
Úseky obsiahnuté v PPP-projektochÚsek Dĺžka Začiatok výstavby (prípravných prác) Predpokladaný
koniec výstavby
Dubná Skala - Turany 16,450 km 15.10.2009 11/2012
Turany - Hubová 13,575 km 15.10.2009 11/2012
Hubová - Ivachnová 15,250 km 15.10.2009 5/2013
Jánovce - Jablonov 18,540 km 15.10.2009 6/2012
Fričovce - Svinia 10,930 km 15.10.2009 6/2012
Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 11,317 km 5.2.2010 jar 2013
Lietavská Lúčka - Višňové 5,400 km 5.2.2010 jeseň 2014
Višňové - Dubná Skala 8,110 km 5.2.2010 jeseň 2014
Spolu: 99,572 km
Autoritári, diktátori a ďalší
Spoločným dosahom perfekcionistov, autoritárov a diktátorov je intenzívny pocit márnosti, ktorý vo svojich podriadených vyvolávajú. Medzi ich prejavy patrí sklon striktne zdôrazňovať pravidlá a hierarchiu, vždy trvať na svojom, utápať sa v podrobnostiach, nerozlišovať podstatné od nepodstatného, nezaujímať sa o názory ostatných, všetko do detailov kontrolovať a podobne.
Zvlášť nebezpečnou kategóriou sú osoby s tendenciou odmietať všetky návrhy svojho okolia pod heslom „akokoľvek, len nie tak, ako to navrhuje ktokoľvek iný“, či zaujímajúci sa predovšetkým o svoju moc. Škoda, ktorú organizáciám spôsobujú, súvisí predovšetkým s ich nepružnosťou a alergiou na zmeny, s potláčaním iniciatívy a tvorivosti a neochotou delegovať rozhodovacie právomoci, čo oslabuje motiváciu, rozvoj i využívanie schopností ich podriadených.
U manažérov so sklonom k perfekcionizmu a autoritárstvu je zdrojom ich riadiaceho správania zvyčajne neistota.
Budimír - Bidovce
Tento úsek dlhý 14,4 kilometra bude súčasťou takzvaného vonkajšieho obchvatu Košíc, ktorý budú okrem diaľnice D1 tvoriť i rýchlostné cesty R2 a R4. Úsek Budimír - Bidovce sa bude začínať v už jestvujúcej križovatke Košice-sever (Budimír) a odtiaľ bude pokračovať južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou Torysa. Po oboch stranách bude vybudované jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to bude odpočívadlo Beniakovce a v smere do Prešova odpočívadlo Rozhanovce. Na tomto úseku sa bude nachádzať spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadajú preložky ciest III. triedy. Súčasťou stavby budú ešte tri mimoúrovňové križovatky (dostavba križovatky Košice-sever, križovatka Košice-východ s R2 a R4 a križovatka Bidovce). Národná diaľničná spoločnosť odhaduje náklady na výstavbu na sumu okolo 247 miliónov € a samotnú stavbu úseku odhaduje na obdobie od júla 2010 do septembra 2013 [47].
Vrtižer - Hričovské Podhradie
Diaľničný úsek D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie má dĺžku 12,904 km. Z pôvodnej dĺžky 13,457 km, bol skrátený tak, aby končil na začiatku vetiev diaľnice D3. Nahradí preťažené cesty I/61 v úseku Vrtižer - Bytča a I/18 v úseku Bytča - Hričovské Podhradie. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená.Výstavbu obnovili v júli 2004. Úsek uviedli do prevádzky v plnom profile 29.júna 2007.
Rok 2001: Prvá aféra okolo eurofondov
V súvislosti so zneužívaním predvstupových fondov EÚ vypukla v roku 2001 aféra okolo vtedajšieho výkonného koordinátora projektov EÚ na Úrade vlády SR Rolanda Tótha. Bol podozrivý, že pri výbere víťazných projektov a schvaľovaní zahraničnej pomoci uprednostňoval tie, od ktorých dostal finančnú odmenu. Počas jeho pôsobenia bolo schválených približne 250-tisíc projektov. Na krátky čas sa vtedy dokonca zastavil aj prísun financií od Európskej komisie na Slovensko. Špeciálny vyšetrovací tím však dospel k záveru, že prostriedky z eurofondov neboli zneužité, nešlo ani o korupciu a Tóth podľa vyjadrenia ministerstva vnútra v tejto súvislosti nebol ani obvinený. Napriek tomu Tóth,
ako aj vtedajší podpredseda vlády pre európsku integráciu Pavol Hamžík prišli o svoje funkcie.
Výstavba ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom cez Žitný ostrov nie je nový projekt, ktorý vznikol počas pôsobenia súčasnej vládnej koalície. Na výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov sa dohodla spoločnosť Transpetrol s rakúskou firmou OMV ešte za vlády Mikuláša Dzurindu. Spoločnosti podpísali zmluvu o vybudovaní 60 kilometrov dlhého ropovodného prepojenia na konci roka 2003. Vtedy ovládal štát v Transpetrole 51-percentný balík akcií, zvyšok držala v súčasnosti už skrachovaná ruská ropná spoločnosť Jukos. "Projekčné práce na budovaní ropovodu cez územie SR by sa mali začať v septembri budúceho roku, pričom celá výstavba potrvá 12 až 14 mesiacov," povedal v decembri 2003 po podpise zmluvy vtedajší predseda predstavenstva Transpetrolu Štefan Czucz. Ropovod za vtedy odhadovaných 23 mil. eur medzi Slovenskom a Rakúskom mal byť vybudovaný do roka 2006.
Odporúčame