CENZURA
Medzi najvyssimi predstavitelmi EU su momosexuali,ale nikomu to nevadi........
Odbornik na vsetko
CENZURA
Medzi najvyssimi predstavitelmi EU su momosexuali,ale nikomu to nevadi........
Odbornik na vsetko
BRATISLAVA 13. júla (WEBNOVINY) - Každý desiaty Slovák v minulosti žil, pracoval alebo študoval v zahraničí a rovnaký počet by bol ochotný zmeniť pre prácu svoj región. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer. "Občania SR by mali viac aktívne využívať slobodu cestovania za prácou alebo štúdiom do zahraničia. Môžu tak získať nové pracovné zručnosti alebo naučiť sa nový jazyk. V budúcnosti im to môže pomôcť lepšie sa uplatniť na slovenskom pracovnom trhu," uviedla vedúca Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Andrea Elscheková- Matisová.
Brunove myšlienku majú pre filozofiu veľký význam. Bruno oslobodzuje človeka od ideologického teologizmu a otvára pred ním nekonečné perspektívy osobného, morálneho a kultúrneho rozvoja. Je to pokus ukázať človeku, že jeho sila spočíva v rozume, a že niet oslobodenia človeka bez osamostatnenia sa rozumu, bez vydobytia slobody myslenia a konania. Práve preto je Brunova filozofia tak krajne antidogmatická a jeho svetonázor tak bezvýhradne spojený s potrebou tolerancie. Bruno za svoj ideologický heroizmus zaplatil smrťou na hranici, lebo chcel ľudskému rozumu priznať to, čo Kopernik priznal Slnku. Preto je Brunova filozofia humanisticky optimistická a jeho svetonázor plný entuziazmu.
CENZURA
Nechapem,preco chcela byt premierkou,ked odmieta zodpovednost ......pripomina mi slovenskych podnikatelov,ked maju vyplatit mzdu svojim zivitelom...
Odbornik na vsetko
CENZURA
Nasa premierka je na prehry zvyknuta..........kazdu povazuje za uspech....volby v roku 2006,prezidentske volby,volby predsedu SDKU,volby 2010,strata priatela,vyhodenie z parlamentu...........
Odbornik na vsetko
K prevodu a následnému predaju lukratívnych pozemkov na Čiernej Vode prišlo v rokoch 2003 a 2004, keď stál na čele Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty. Ministrom pôdohospodárstva bol vtedy Zsolt Simon (obaja SMK). S Hideghétym sa nám spojiť nepodarilo, Simon však pripúšťa, že z fondu mohli uniknúť informácie. „Vzbudzuje to určité pochybnosti.“ O prípade vraj počuje prvýkrát, vtedajšie kontrolné orgány fondu ho na nič neupozornili. „Aj tento prípad môže byť impulzom, aby sa zverejnili všetky zmluvy s reštituentmi.“
Kto je dnes vlastníkom pôdy na Čiernej Vode, nie je jasné. Krátko po tom, ako sme sa začali o prípad zaujímať, sa totiž objavila na výpise z listu vlastníctva plomba o „zmene práva k nehnuteľnosti“. V praxi to môže znamenať, že Glváčovi ľudia previedli pozemky na iné osoby.
Francúzsky verejný dlh v 1. štvrťroku vzrástol na 80,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda totiž pokračuje v nalievaní peňazí do ekonomiky, aby podporila krehké oživenie.
Verejný dlh sa od konca vlaňajška zvýšil o 46,5 miliardy eur na 1,535 bilióna eur, informoval dnes francúzsky štatistický úrad INSEE. Na konci 4. kvartálu 2009 dlh predstavoval 78,1 % HDP. Podľa Paktu stability a rastu EÚ by mali členské štáty eurozóny udržovať svoj verejný dlh v pomere k HDP pod 60 %.
"Terajšie zvýšenie dlhu súvisí so stimulačnými opatreniami prijatými po začiatku krízy," uvádza sa v stanovisku francúzskeho ministerstva rozpočtu.
Vláda očakáva, že verejný dlh dosiahne tento rok rekordných 83,2 % HDP. Dlh bude podľa prognózy pokračovať v raste až do roku 2012, kedy by mal vyskočiť až na 87,1 % HDP. So začiatkom jeho znižovania sa počíta až v roku 2013.
25.11.2002 (00:00)
Konsolidovaný verejný dlh SR by sa mal podľa metodiky MMF GSF zvýšiť v budúcom roku z tohtoročných 384,8 miliardy Sk (36,2 % HDP) na 457,1 miliardy Sk (39,6 % HDP). Jeho rast bude pokračovať aj naďalej, pričom v roku 2005 by mal dosiahnuť 552,6 miliardy Sk (40,5 % HDP).
Ako sa ďalej uvádza v strednodobom finančnom výhľade na roky 2002 - 2005, rezort financií plánuje do roku 2005 znížiť deficit verejných financií na úroveň 3,4 % HDP, pričom predpokladá, že reálny hospodársky rast dosiahne 5,1 % a priemerná miera inflácie bude na úrovni 4,9 %.
Podľa metodiky ESA 95 by sa mal deficit verejnej správy znížiť z tohtoročných 7,8 % HDP na 4,9 % HDP v budúcom roku. V roku 2004 by mal predstavovať len 3,8 % HDP a 3,31 % v roku 2005. Pokles deficitu verejnej správy bude podmienený použitím príjmov z privatizácie na splácanie verejného dlhu. V roku 2005 by sa registrovaná miera nezamestnanosti mala pohybovať na úrovni 17,9 %.
Dalšie charakteristiky sú vyjadrené v čl. 1 ods. 1, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vo vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy.
CENZURA
Najdolezitejsi je pas cudnosti,vela zien by ho potrebovalo,..........lebo im chyba to najdolezitejsie.....
Odbornik na vsetko
Predsedu SDKÚ-DS nemrzí, že jeho strana nepodporila Lisabonskú zmluvu. SDKÚ-DS podľa neho ukázala charakter a jej postoj bol legitímny a pravdivý. \"Kde ľudia na to chodia, že sa nesmie niečo s niečím spájať. To niečo európskej je zlaté teľa?,\" reagoval na margo spájania Lisabonskej zmluvy s tlačovým zákonom.
Predseda SMK zdôraznil, že jeho strana má záujem o ďalšiu opozičnú spoluprácu s KDH a SDKÚ-DS. Pripomenul, že SMK pre tlačový zákon doma aj v zahraničí urobila z opozičných subjektov najviac. Podpora Lisabonskej zmluve neznamenala podporu premiérovi Robertovi Ficovi.
Podľa Rafaja SMK vymenilo pozíciu v Bruseli za dobrú pozíciu v opozícii
Hlasovanie za Lisabonskú zmluvu v prípade Strany maďarskej koalície
(SMK) považuje predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany
(SNS) Rafael Rafaj za krok späť, aby neskôr mohla urobiť dva kroky vpred.
CENZURA
Na Slovensku mame tisice podnikatelov so zakladnym vzdelanim a nizkym IQ,ktorym treba pomahat.....
Odbornik na vsetko
bum, zp, PRAVDA | 6. februára 2006
Vedúca úradu na ministerstve financií Jana Červenáková mesačne zarába takmer stotisíc korún, zhruba o 20-tisíc viac ako väčšina jej kolegov v iných rezortoch. Minister Ivan Mikloš ju totiž určil za úradníčku osobitného významu.
Červenáková je pritom Miklošova dlhoročná známa, navyše má firmu s jeho manželkou. Minister financií ju dosadil aj za predsedníčku Dozornej rady Eximbanky či do Správnej rady Železníc SR.
Informáciu, že za minulý rok mala dostať ešte aj polmiliónovú odmenu, Červenáková odmietla komentovať. "Nebudem nič potvrdzovať ani vyvracať," reagovala. Vzápätí však pripomenula všetky svoje funkcie, ktoré vykonáva popri riadení Miklošovho služobného úradu. "Za tie ako štátny zamestnanec podľa zákona nárok na odmenu nemám," povedala. Okrem spomínaných postov v Eximbanke a Železniciach SR za ministerstvo financií figuruje aj v Dozornej rade štátnej spoločnosti Veriteľ, ktorá slúži na oddlžovanie zdravotníctva.
CENZURA
Aj mne ide spravanie toho na nebesiach na nervy.........
Odbornik na vsetko
Referendum 25. - 26. septembra 1998 s otázkou:
Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:
1. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava,
2. Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina,
3. Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice,
4. Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava,
5. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava,
6. Transpetrol, a.s., Bratislava?
Referendum 23. - 24. mája 1997 s otázkami:
1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?
2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky?
5. Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?
Prvýkrát sa strany vládnej štvorky SDKÚ, KDH, SMK a ANO dostali do sporu koncom roka 2002 kvôli nomináciám do Dozornej rady Slovenských elektrární. KDH tvrdilo, že do orgánov štátneho podniku sa po politickej línii dostali predovšetkým nominanti ANO a žiadalo zastúpenie všetkých vládnych strán v riadiacich a kontrolných orgánoch elektrární. Na znak protestu nepodporili kresťanskí demokrati opätovné prijatie prezidentom vrátenej novely zákona o verejnej službe. Hlasovanie spôsobilo v štátnom rozpočte "sekeru" vo výške takmer 3,5 miliardy korún. SDKÚ, SMK a ANO nato odmietli princíp politických nominácií vo všetkých relevantných podnikoch s majetkovou účasťou štátu.
CENZURA
Dokedy sa bude spravat,ako profesorka ku studentom,keby aspon rozum mala...
Odbornik na vsetko
CENZURA
Kazdy obcan by mal mat ucet,kolko penazi si nasetril na dochodok,aby si Slovaci nemuseli utahovat opasky,kvoli dochodcom,ktori si ziju nadpomery,ako je to v Grecku.......
Odbornik na vsetko
Slovensko dosiaľ absolvovalo šesť referend (1994, 1997, 1998, 2000, 2003, 2004) z nich iba jediné (!) bolo platné, a síce referendum o vstupe do Európskej únie v roku 2003. Pri všetkých ostatných ľudových hlasovaniach prišiel k urnám nedostatočný počet voličov. Zaujímavá je finančná stránka referend. Každé stálo od necelých sto až do dvesto miliónov korún a internetové noviny Obroda si dali tú námahu spočítať, že sme na ne dohromady minuli viac ako 770 miliónov. Referendum SaS ohodnotil predseda strany Richard Sulík na zhuba sedem miliónov eur, čo je asi 217 miliónov korún. Bolo by teda drahšie ako doterajšie. Nuž, inflácia je potvora. R. Sulík však zdôrazňuje: „Referendum je ústavou garantované právo občanov vyjadriť svoj názor, a preto náklady naň nepokladáme v tomto momente za prvoradé.´.“ Zároveň pripomína, že „keď si môže vláda dovoliť navrhnúť rozpočtový deficit viac ako 3,5 miliardy eur, tak náklady vo výške 7 miliónov eur, čiže dve tisíciny, sú skutočne zanedbateľné.
Ten oficiální, ve výši 1 260 miliard korun (dluh státu a samospráv), představuje 35 % HDP. Do veřejného dluhu musíme připočíst ještě cca 290 miliard pochybných státních záruk (ČEB, EGAB), 100 miliard korun na staré ekologické zátěže, 120 miliard zbylých po ČKA. Dalších 41 miliard tvoří dluh u EIB před rokem 2001, několik desítek miliard zaplatíme za arbitráže a další desítky miliard jsou skryté veřejné dluhy obcí a krajů. Například i zadlužení Dopravního podniku města Prahy ve výši 4 miliard korun je veřejným dluhem České republiky. Stát tyto dluhy záměrně do veřejného dluhu nepočítá.
K oficiálnímu dluhu letos přibude 200 miliard nad schválený deficit státního rozpočtu a příští rok se přidá nejméně 160 miliard deficitu nového. Sečteno to dělá nejméně dalších 1000 miliard korun, což představuje celkem 63 % HDP. Česká republika tak už dnes nesplňuje ani čtvrté kritérium pro přijetí Eura a své veřejné dluhy maskuje podobně jako Řecko.
Odporúčame