CENZURA
Cim vyssie dane,tym vyssia zivotna uroven,dane idu na zvysovanie minimalnej mzdy.........
Odormik na vsetko
CENZURA
Cim vyssie dane,tym vyssia zivotna uroven,dane idu na zvysovanie minimalnej mzdy.........
Odormik na vsetko
Hrubý základ dane: 3 795,0 3 789,0
Odpočítateľná položka na daňovníka: 272,5 335,5
Upravený daňový základ: 3 522,5 3 453,5
Daň: (-) 19,0% 669,0 656,0
Vaše príspevky do III. piliera (DDP): (-) 0,0 0,0
Stravné lístky: (-) 22,0 22,0
Ostatné zrážky zo mzdy spolu: (-) 100,0 100,0
Daňový bonus na dieťa: (+) 18,4 19,3
Nemocenské, náhrada za PN (zamestnávateľ): (+) 0,0 0,0
Nemocenské, náhrada za PN (Sociálna poisťovňa): (+) 0,0 0,0
Sociálny fond, benefity: (+) 0,0 0,0
Čistá mesačná mzda k výplate: 3 022,4 (+7.9) 3 030,3
Plat na Slovensku
Z najvyššieho priemerného ohodnotenia svojej práce sa môžu tešiť Dáni, keď priemerná hrubá mesačná mzda je 3790 Eur. Vďaka vysokým priamym daniam – priemerná čistá mzda robí v dánsku 2 215 Eur, sú na tom príjmovo lepšie Luxemburčania, Briti, Holanďania a Nemci. Celkové daňové odvody (vrátane sociálneho a zdravotného poistenia) sú v európskych zemiach (s výnimkou Írska a Luxemburska) podstatne vyššia než v ostatných vyspelých krajinách sveta.
CENZURA
Ked som bol vo Francuzsku,Taliansku,Spanielsku vsade vykonavali uradnicke prace prevazne muzi,neviem preco to nie je aj na Slovensku......
Odbornik na vsetko
CENZURA
Orban,ked si sa nalodil na Titanic,musis ho vedit kormidlovat..
Odbornik na vsetko
čas vytvorenia: 14. 5. 2010, 18:00 | čítanosť: 885x
počet diskusných príspevkov: 0
Na šeku je uvedená dlžná suma vo výške 121.000 Kč (4745 eur), čo zodpovedá sume českého štátneho dlhu vydelenej počtom obyvateľov. Podľa podpredsedu TOP 09, exministra financií Miroslava Kalouska, vláda nemá žiadne vlastné peniaze, iba peniaze, ktoré pochádzajú z výberu daní. Štátny dlh je preto možné považovať za dlh každého občana krajiny.
Naleteli najmä starší ľudia
Mnohí, najmä starší ľudia nepochopili, že šek na úhradu nešpecifikovaného daňového dlhu je súčasťou predvolebnej kampane. Šek navodzuje dojem, že je skutočný. Až pri pozornejšom pohľade si človek všimne, že na šeku chýba kód banky, logo Českej pošty a že ako variabilný symbol je tam uvedený termín volieb.
Prvá obeť
Spravodajský server iDNES.cz informoval o prípade 77-ročnej seniorky, ktorej šek údajne spôsobil psychické problémy.
Obyvatelia Európskej únie platia jedny z najvyšších daní na svete. Podľa údajov, ktoré dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, priemerné daňové zaťaženie v 27-člennom bloku sa v roku 2006 zvýšilo na 39,9 % z 39,3 % v roku 2005.
Najväčšie daňové zaťaženie však únia zaznamenala v roku 1999 a to 41 %.
Priemerné dane v EÚ podľa Eurostatu prevyšujú dane v Spojených štátoch a v Japonsku o 12 percentuálnych bodov.
Najvyššie daňové zaťaženie spomedzi členských krajín EÚ je v Dánsku (49,1 %) a vo Švédsku (48,9 %), po ktorých nasledujú Belgicko (44,6 %) a Francúzsko (44,2 %). Najnižšie daňové zaťaženie má Rumunsko (28,6 %) a Slovensko (29,3 %).
Podobné poradie je aj pri porovnaní daní z príjmov fyzických osôb, kde opäť najviac zo svojich platov odvádzajú štátu Dáni (59 % v prípade najvyššej príjmovej kategórie) a najmenej Rumuni (16 %).
odľa údajov EK dosiahne v r. 2010 hrubý vládny dlh SR (a to je aj dlh samospráv) 39% HDP, v ČR to bude vyše 40%, v Belgicku 101%, v Írsku 83%, Taliansku vyše 116%, v Poľsku 57%, v Maďarsku 80% atď. Náš dlh sa nezvyšuje takým tempom, ako v mnohých iných európskych krajinách a je ešte stále ďaleko od hrozivej úrovne iných štátov a hlboko pod priemerom eurozóny (84%) i celej EÚ (vyše 79%).
Podobne sme na tom aj pokiaľ ide o schodok štátneho rozpočtu. U nás bude budúci rok 5.5% HDP, rovnako ako v ČR, ale výrazne menej ako v Írsku (14,7%), Lotyšsku (12,3%), Litve (9,2%), ale aj Francúzsku (8,2%), Portugalsku (8%), nehovoriac o Grécku (12,2%), Španielsku (10,1%), či V. Británii (12,9%). Priemer celej EÚ bude podľa EK -7,5% a eurozóny -6,9%.
CENZURA
V kazdom state je viac ako 30% magorov,ktori chcu zit nadpomery a statny dlh ich nezaujima.........
Odbornik na vsetko
CENZURA
Vzdy v minulosti zacinali takmer vsetci riaditelia ako robotnici,iba dnesni magori chcu hned robit manazerov............
Odbornik na vsetko
Miera inflácie v SR by mala v roku 2004 klesnúť iba mierne, z tohtoročných očakávaných 8,6 % na úroveň 7,9 %, keďže celkovú cenovú úroveň bude dočasne tlačiť nahor ďalší rast regulovaných cien, ako aj rast cien potravín po aplikovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po vstupe SR do Európskej únie (EÚ). V roku 2005 sa očakáva výraznejšia dezinflácia, pričom miera inflácie v SR by mala klesnúť na 4 % a začne sa približovať k priemernej miere inflácie v EÚ. Miera nezamestnanosti na Slovensku by mala pokračovať v poklese, avšak stále ostane na vysokej úrovni. V roku 2004 by mala klesnúť na 16,9 % a v ďalšom roku na 16,5 %
Bratislava 9. marca (TASR) - V roku 2005 sa priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva medziročne zvýšila o 9,2 % na 17 274 Sk. Reálna mzda vzrástla o 6,3 %.
Ako ďalej informuje Štatistický úrad (ŠÚ) SR, priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR dosiahla v 4. štvrťroku minulého roka 19 466 Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2004 bola vyššia o 8,4 %. Reálna mzda vzrástla o 4,7 %, v porovnaní so 4. štvrťrokom 2004 rástla o 0,3 percentuálneho bodu (p.b.) rýchlejšie.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu, 33 716 Sk, mali zamestnanci vo finančnom sprostredkovaní. Vyššia mzda ako v priemere za celé hospodárstvo bola tiež v odvetviach výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, ktorá dosiahla 28 907 Sk, v odvetví verejná správa a obrana bola 24 563 Sk, nehnuteľnosti a prenájom 24 378 Sk, doprava, pošty a telekomunikácie 21 045 Sk, obchod 20 287 Sk a ťažba nerastných surovín 20 191 Sk.
Bratislava 17. júna (TASR) - Podpredseda Združenia za ekonomickú prosperitu Slovenska (ZEPS) Jozef Chajdiak označil dnes na stretnutí s novinármi v Bratislave súčasný vývoj ekonomiky za negatívny, so stabilným výhľadom až malými náznakmi zlepšenia.
Podľa jeho názoru "z makroekonomického pohľadu je najslabším ukazovateľom deficit štátneho rozpočtu (ŠR) a zostane to tak minimálne ďalších 5 rokov." Po celý rok 2003 sa rozpočtový deficit pohybuje nad úrovňou 5 % z hrubého domáceho produktu (HDP), čo v tvare kĺzavých ročných objemov predstavuje približne 62 miliárd Sk. Od júna 2002 do konca mája 2003 bol rozpočtový deficit 5,6 % z HDP.
Napriek tomu riešenie schodku ŠR prostredníctvom mobilizácie príjmových zdrojov je nedostatočné a malo by byť cielené na výraznejšiu reštrikciu výdavkovej časti rozpočtu. "Deficit rozpočtu SR má prehlbujúci sa katastrofický rozmer." Aj keď počet nezamestnaných v apríli 2003 klesol na 451 000, je ich podľa J. Chajdiaka stále veľa.
Viac informácií než dominantné mlčanie od SDKÚ-DS v kauze pozadia staršieho financovania tejto strany očakával predseda KDH Ján Figeľ. "Slovensko potrebuje väčšiu transparentnosť a viac dôvery v politickú scénu," povedal Figeľ po stretnutí s generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom, o ktoré ho požiadal, aby mohli diskutovať o opatreniach na zlepšenie vymožiteľnosti práva, zvýšenie transparentnosti a očistu verejného života na Slovensku. Nevyhli sa ani kauze emisie a financovania SDKÚ-DS. Figeľ pripustil, že ďalšie mlčanie SDKÚ o tejto kauze by mohlo ovplyvniť pohľad KDH na túto stranu, s ktorou spolupracuje v opozícii a plánuje aj potenciálnu spoluprácu v budúcnosti. "Ak by nedokázali vysvetliť viac ako nateraz, tak samozrejme je to veľký výkričník pre nejakú hlbšiu strategickú líniu," uviedol Figeľ. Verí však, že SDKÚ-DS urobí všetko pre vyjasnenie otázok.
Každoročne sa zvyšuje cena práce aj cena vstupného materiálu. Priemerný plat v stavebníctve vzrástol za posledných päť rokov o 3 000 korún. Mzdové náklady Doprastavu stúpli v priebehu rokov 2002 až 2005 o 30 percent, kým počet zamestnancov sa za rovnaké obdobie zvýšil len o desať percent. Ročné náklady na jedného zamestnanca pritom vzrástli zhruba o 56-tisíc.
Zvyšujú sa aj ceny surovín potrebných na výstavbu. "Ceny betónu rástli v uplynulých rokoch približne trojpercentným ročným tempom," povedal zástupca firmy, ktorý si neželal byť menovaný. Ako ďalej dodáva, "v nasledujúcich rokoch, podobne ako v prípade ostatných stavebných materiálov, predpokladáme rýchlejší rast cien z dôvodu nárastu cien energií".
Beton verzus asfalt
+ vyššia životnosť
+ lacnejšia údržba a opravy
+ odolnejší voči požiaru
+ lepšie odoláva zaťaženiu
- v súčasnosti je drahší o viac ako 10 percent
+ cena asfaltu rastie dvakrát rýchlejšie
Problém s nezamestnanosťou pred pár mesiacmi trápil každého piateho občana na Slovensku, keď sa v roku 2001 miera nezamestnanosti priblížila na takmer 20 %. Od tohto obdobia mala skôr klesajúcu krivku, keď pravdepodobne obyvateľstvo pochopilo, že spoliehať sa na štát nemá význam a sami si aktívne hľadajú prácu. Naznačuje to aj graf č. 3, z ktorého vyplýva pokles oslovených, ktorí by čakali, kým im úrad práce nájde prácu a zároveň nárast tých, ktorí sú ochotní pracovať v inom okrese na Slovensku, resp. aj v zahraničí. O hľadaní si práce v inom okrese uvažujú najmä muži (45 %), 50- až 59-roční (44 %), polovica respondentov s vysokoškolským diplomom (50 %).
Prácou v zahraničí by prípadnú nezamestnanosť riešili prevažne muži (43 %), mladí ľudia od 18 do 24 rokov (59 %), vysokoškolsky vzdelaní a podnikatelia (po 47 %), ostatní ekonomicky neaktívni (59 %) a polovica opýtaných v Banskobystrickom kraji (50 %).
Na výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov sa dohodla spoločnosť Transpetrol s rakúskou firmou OMV ešte za vlády Mikuláša Dzurindu. Spoločnosti podpísali zmluvu o vybudovaní 60 kilometrov dlhého ropovodného prepojenia na konci roka 2003.
Výstavba ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom cez Žitný ostrov nie je nový projekt, ktorý vznikol počas pôsobenia súčasnej vládnej koalície. Na výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov sa dohodla spoločnosť Transpetrol s rakúskou firmou OMV ešte za vlády Mikuláša Dzurindu. Spoločnosti podpísali zmluvu o vybudovaní 60 kilometrov dlhého ropovodného prepojenia na konci roka 2003."Projekčné práce na budovaní ropovodu cez územie SR by sa mali začať v septembri budúceho roku, pričom celá výstavba potrvá 12 až 14 mesiacov," povedal v decembri 2003 po podpise zmluvy vtedajší predseda predstavenstva Transpetrolu Štefan Czucz. Ropovod za vtedy odhadovaných 23 mil. eur medzi Slovenskom a Rakúskom mal byť vybudovaný do roka 2006.
V roku 1999, po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu, došlo k rastu inflácie a nezamestnanosti, ale postupne sa začala obnovovať vnútorná aj vonkajšia rovnováha. Doznievanie vplyvu nepriaznivých tendencií z predchádzajúcich rokov a dôsledky opatrení vlády Slovenska na ozdravenie ekonomiky (prijaté v máji 1999) mali z krátkodobého hľadiska vplyv na zhoršenie niektorých makroekonomických ukazovateľov: spomalenie rastu HDP na 1,9%; výrazne sa zvýšil rast cenovej hladiny- bol ovplyvnený najmä úpravou regulovaných cien , zavedením dovoznej prirážky, úpravou DPH a spotrebných daní.
V roku 2000 sa prejavili pozitívne efekty stabilizačných opatrení- dosiahla sa makroekonomická rovnováha, nastalo oživenie ekonomiky a miernejší rast cenovej hladiny (ovplyvnil to aj nízky spotrebiteľský dopyt). Makroekonomická rovnováha mala však len dočasný charakter.
V roku 2003 klesla miera nezamestnanosti na 15,6%.
Líder SaS Richard Sulík včera definitívne odmietol ponuku SDKÚ-DS na vytvorenie pravicovej predvolebnej koalície, ktorá by mohla mať reálnu šancu súperiť s Ficovým Smerom. Za hlavný dôvod odmietnutia označil Sulík nevyjasnené financovanie SDKÚ.
"SaS považuje vysvetlenie financovania SDKÚ-DS za nedostatočné a nejasné. Odstúpenie Mikuláša Dzurindu nevnímame ako splnenie našej požiadavky, ale ako neochotu a neschopnosť objasniť financovanie strany,“ vyhlásil po večernom rokovaní republikovej rady Sulík.
Pravica samostatne
SaS sa nakoniec rozhodla postupovať do volieb samostatne. Tento krok znamená definitívny koniec akýmkoľvek snahám o vytváranie koalícií, pretože "padla" aj posledná teoretická možnosť (spoločný postup SDKÚ-DS s Mostom-Híd). Bugár sa totiž vyjadril, že jeho strana by podporovala len vznik veľkej štvorkoalície (tri spomínané strany a OKS).
Sulík však svoje metódy obhajuje, pre Oravca chce získať 50-tisíc hlasov, ktoré podľa SaS potrebuje europoslanec na to, aby získal mandát.
Koľko chce strana minúť na platenie aktivistov zháňajúcim hlasy, prezradiť nechce.
"Odmena nie je určená voličom, ale našim členom okrskových komisií, lebo je spojená s väčšou námahou, akú budú mať iní členovia komisií. Odmena ešte nie je stanovená. Jej výške sa budeme venovať až 7. júna, po tom, čo sa uzavrú volebné miestnosti," tvrdí Sulík.
"V prípade čiastky, ktorú vyplatí strana SaS pre svojich členov okrskových volebných komisií nejde v žiadnom prípade o kupovanie voličov. Od našich členov čakáme, že oslovia ďalších voličov, čím chceme aj zvýšiť rekordne nízku volebnú účasť. Veľa našich členov sú napríklad študenti a pri oslovovaní voličov im vznikajú priame náklady, ak napr. náklady na telefón. Suma, ktorú vyplatí SaS je určená práve na preplatenie týchto nákladov." dodal Sulík.
Odporúčame