CENZURA
Pri hľadaní vinníkov gréckej drámy by som rád ukázal prstom aj na ECB: „Politicky podporovaná ilúzia homogenity krajín EMÚ, akceptácia gréckych dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky (ako kolaterál na pôžičky komerčným bankám za rovnakých podmienok, ako keby išlo o nemecké dlhopisy) a nízke úrokové sadzby viedli k tomu, že európske banky či dôchodkové fondy radi zabudli na pošramotenú fiškálnu históriu tejto krajiny, ignorovali viaceré správy o falšovaní štatistík a ochotne financovali grécky sen (a sny či bubliny ostatných PIIGS)."Čitateľa som odkázal na článok Philippa Bagusa (nedávno prednášal o kríze aj Slovensku), ktorý popisuje ako sa tvoria nové peniaze v eurosystéme a ako to negatívne vplýva na fiškálnu zodpovednosť rizikových krajín. Tento problém zaujal aj jedného z najčítanejších finančných blogerov Felixa Salamona , ktorý cituje pasáž z diela autorskej dvojice Peter Boone a Simon Johnson zameranú na proces tvorby peňazí v eurozóne.

