Byli nuceni k neúměrné a mnohdy zbytečné sebekritice, k přijímání nepravdivých tezí o své vině. Byli zbavováni funkcí, vylučováni ze strany, zatýkáni bezpečnostními orgány a ve vykonstruovaných procesech souzeni k trestu smrti či k těžkým žalářům.
Byli nuceni k neúměrné a mnohdy zbytečné sebekritice, k přijímání nepravdivých tezí o své vině. Byli zbavováni funkcí, vylučováni ze strany, zatýkáni bezpečnostními orgány a ve vykonstruovaných procesech souzeni k trestu smrti či k těžkým žalářům.
Ivan Čarnogurský sa stal členom predstavenstva Ľudovej banky, ktorá ako prvá privátna banka dostala možnosť za vlády jeho brata Jána, podnikať na našom finančnom trhu.
Ivan je vodcovskou osobnosťou rodiny a klanu Čarnogurských, čo potvrdzujú výpisy 74 spoločností v obchodnom registri.
Podarená rodina Čarnogurských sa za záhadných okolností zmocnila Chirany Stará Turá a Slovglassu Poltár násilným prevzatím,
Ako je to so slovenskými mimovládnymi organizáciami, ktorých najväčší sponzor sú tiež Spojené štáty americké? Len na predvolebnú kampaň v roku 2002 dostali 100 miliónov (Juraj Rizman 31. 5. 2002 pre Changenet) korún (!!!). To sú peniaze, ktoré môžu dramaticky zamiešať predvolebné karty spôsobom, akým si to logicky praje pôvodca týchto dotácií. Hráči sú ti istí ako na Kube, tak aj na Slovensku - organizácia AID, Sorošova Nadácia Otvorenej spoločnosti, Freedom House, Nadácia pre podporu občianskych aktivít...
Za 8 rokov dvoch mandátových období predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu (rokov 1998-2002-2006) vzrástla zahraničná zadlženosť SR 2,7-násobne (!) o sumu (32,2-11,9) = 20,3 mld. USD!! Vzrast vnútorného dlhu (vzrast zahraničného dlhu mínus vzrast bankových rezerv) Dzurindových vlád bol nasledovný:
(32,2-11,9) – (13,4-5,7) = 20,3 – 7,7 = 12,6 mld. USD (okolo 315 mld. Sk).
Pritom príjmy Dzurindových vlád z privatizácie „zlatých nosníc slovenskej ekonomiky“ reprezentujú vyše 300 mld. Sk. Výsostne dôvodná je tu otázka, na ktorú Mikuláš Dzurinda nikdy neodpovedal: Kam sa tie financie (okolo 315 mld. Sk zo zvýšenia dlhu + vyše 300 mld. Sk z divokej privatizácie), t. j. spolu zhruba 600 až 700 miliárd Sk, za 8 rokov jeho „vládnutia“ podeli?
Veľvyslanectvo USA rozposlalo svojim občanom zdržiavajúcim sa na území Slovenska nasledujúci mail, v ktorom ich varuje pred demonštráciami, ktoré by sa mali na Slovensku v najbližšej dobe uskutočniť a zároveň ich žiada, aby sa demonštráciám vyhli.
Večer, v utorok 24.februára 2004, nariadila slovenská vláda najväčšiu mobilizáciu polície a armádnych síl od roku 1989, s cieľom riešiť problém nepokojov a hroziaceho celoštátneho štrajku medzi Rómami na Slovensku. Hoci sa údaje líšili, podľa informácií dostupných k 26. februáru na území Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja bolo mobilizovaných približne 1600 policajtov a 650 príslušníkov armády, pričom ďalších 350 vojakov bolo uvedených do pohotovostného stavu.
Išlo napríklad o prenájom prístrojov pre Východoslovenský ústav srdcovocievnych chorôb, kde Uhliarik podpísal zmluvu na prenájom prístroja za 500.000 eur na 21 mesiacov, pričom kúpna cena tohto prístroja by bola 250.000 eur.
Tieto zmluvy podľa neho zrušila práve odvolaná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, ak by tak neurobila, daňových poplatníkov by to stálo navyše 1,6 milióna eur na pokutách.
Najväčšie príjmy zo všetkých nominantov strán do orgánov spoločností s účasťou štátu od roku 1998 mal zrejme Štefan Czucz, bývalý normovač na poľnohospodárskom družstve v Šamoríne, zdá sa, doživotne dosadený Jukosom do manažmentu Transpetrolu, viac rokov aj v orgánoch SPP a iných spoločností s účasťou štátu. Je jediným miliardárom na Slovensku, ktorý zbohatol z oficiálnych funkčných príjmov nad 100 miliónov Sk ročne
Charta 77 byla od svého založení financována Nadací Charty 77, kterou ve Švédsku založil František Janouch. Dárci byly nejrůznější organizace: PEN-klub, Rotary-klub, Jewish Agency, Guggenheimova nadace, Masarykova nadace při Masarykově museu v Izraeli a další. V období 1980-1989 bylo prostřednictvím Nadace Charty vyplaceno cca 376 tisíc US dolarů na činnost Charty 77 v Československu a cca 1,341 mil. US dolarů pro osobní potřebu vedoucích členů Charty. Na osobní konta v zahraničí byla vedoucím osobám Charty převedena souhrnná částka 6 milionů US dolarů.
Do úspešného prevratu v roku 89 nemalo Československo nijaký dlh. Prevažovali aktíva, a to v miliardách dolárov. Ďalšia nepochopiteľná vec – všetci ľudia mali prácu. Ústava garantovala právo na prácu. Príživníctvo bolo trestané. Práca bola právom, i povinnosťou. Pracovali aj poslanci. Za výkon funkcie mali symbolicky príplatok. Aj Boh keď stvoril svet, pracoval. Na siedmy deň dal zatvoriť super a hypermarkety, a odpočíval.
Školy produkovali len také profesie, aké si vyžadovala spoločenská deľba práce. Plánovalo sa. Každý absolvent školy dostal umiestnenie, s platom, a niekedy aj s bytom. Zadarmo. Družstevný trojizbový byt sa dal splatiť za päť či sedem rokov. Z mladomanželských pôžičiek sa dala zariadiť domácnosť .
Obáva sa ale, že Palacka bude chcieť viac, pretože predaj musí schváliť vláda SR. Ako príklad uvádza, že Palackova predstava bude 100 mil. Sk pre neho, 19,8 mil. Sk pre Malchárka a funkcionárom FNM po 10 tis. EUR.
Haščák rozpráva, že sa ohľadne privatizácie teplární (Bratislava, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen, Košice) stretol cez weekend s členmi prezídia FNM Igorom Grošaftom (SDKÚ) a Stanislavom Janotom (KDH). Grošaft stojí v otázke privatizácie teplární za Bubeníkovou. Spomínajú spoločný rozhovor ohľadne privatizácie teplární medzi Palacka, Bubeníková, Grošaft (všetci SDKÚ), kde Bubeníková plakala-pravdepodobne ide o odvolanie Bubeníkovej z privatizačnej komisie
Napríklad hlavný predstaviteľ Charty 77, Václav Havel, podľa poznatov ŠtB, dostal v r. 1983 zo zahraničia 90.431 tuzexových korún, čím jeho príjem bol niekoľkonásobne vyšší, ako platy bežných občanov Česko-Slovenska, dokonca prevyšoval aj platy vysokých funkcionárov KSČ. V roku 1984 dostal 85.000 tuzexových korún, v roku 1985 10.635 tuzexových korún, 12.630 západonemeckých mariek a 50 libier, do 31. 5. 1986 dostal 70.001 tuzexových korún a 18.940 západonemeckých mariek. Aké to boli vysoké sumy, na to poukazuje aj tá skutočnosť, že jeho príjem prevyšoval plat najvyššieho predstaviteľa režimu, proti ktorému vystupoval, generálneho tajomníka ÚV KSČ.
Ostatní signatári Charty 77 dostávali oveľa nižšie podpory. Zrejme preto, lebo Havel bol určený za vodcu opozície. Napr. Milan Šimečka dostal za toto obdobie „len“ 47.495 tuzexových korún, 2.000 západonemeckých mariek a 25 dolárov, Petruška Šustrová 37.512 tuzexových korún, Ladislav Lis 23.334 tuzexových korún, 4.400 západonemeckých mariek, 1.657 guldenov a 40 dolárov, Jirí Hájek 17.861 tuzexových korún, jeho manželka Marie Valachová 5.804 tuzexových korún, Jiří Dienstbier 10.721 tuzexových korún.
Politické strany nielen štedro podporujú, ale niektoré dokonca priamo vlastnia. Niektorí z nich dokonca zasadajú priamo v parlamente.
Všetci v ňom, rovnako ako vo vláde, majú svojich ľudí. Oligarchovia ako Achmetov či Kolomojskyj, disponujú majetkom v desiatkach miliárd dolárov, majú súkromné armády a pod kontrolou celé regióny. Ich moc a vplyv na politiku nedokázala napriek sľubom zlomiť ani nová postmajdanská elita.
Včera minister vnútra požiadal o pomoc ministra obrany Juraja Lišku. Večer vláda rozhodla, že na východné Slovensko sa presunie 1000 vojakov. Vojaci základnej služby i profesionáli budú hliadkovať na miestach ohrozených rabovaním. Ďalší vojaci budú v zálohe.
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý ešte v nedeľu odmietal zvolať mimoriadne rokovanie vlády, včera večer odletel aj s ministrom Palkom do Košíc. Mienil tam stráviť noc a vyraziť na miesto prípadných nepokojov. Polícia podľa našich informácií pripravila na výjazd vodné delá.
financovanie strany – dlh strany 22 miliónov korún prevzala na seba neznáma eseročka Soul a kúpila od strany priestory v centre Bratislavy. SDKÚ obratom poslala peniaze na účet firmy Allied Wings v Londýne. Na rovnakej adrese sídlila aj firma Destor, ktorej patrilo bývalé logo SDKÚ a ktorej majiteľom bol pokladník SDKÚ Igor Kucej. Firma Destor mala rovnakého riaditeľa a sídlo ako spoločnosť, ktorá získala za Dzurindovej vlády hotel Forum
V roku 1993 dostala podľa zoznamu byt aj vtedajšia starostka Starého Mesta Miloslava Zemková. Dnes je riaditeľkou Slovenského rozhlasu.
Nie byt, ale dom získal aj terajší starosta Andrej Petrek. Za 82 štvorcových metrov zaplatil v roku 1994 približne 600-tisíc korún(20 000 EUR). V tom čase bol poslancom Starého Mesta. „Splácal som to päť rokov," hovorí Petrek.
Byt dostal v roku 2006 aj jeho syn Martin. Pridelil mu ho starosta Peter Čiernik, v tom čase bol Petrek vicestarosta.
S Čiernikom sme boli v tom čase už konkurenti, preto nejde o konflikt záujmov, vysvetľuje dnes Petrek.
V roku 1995 pridelila mestská časť dvojizbový byt aj šéfovi vydavateľstva Petit press, ktoré vydáva denník SME Alexejovi Fulmekovi. Neskôr ho odkúpil.
Cena moderátorov automaticky stúpa, pokiaľ sa jedná o celodenné programy, víkendové akcie či účinkovanie na podujatiach politických strán. Zárobky tých najvychytenejších, akými sú u nás bezpochyby Adela Banášová, Martin „Pyco“ Rausch či Maroš Kramár, sa pohybujú zväčša v rozmedzí 4000 až 5000 Eur
Kongres si vypočul stručnú správu revíznej komisie o fiktívnych darcoch, ktorí v médiách popierali, že by v rokoch 2000 až 2002 darovali strane sumu dokopy takmer milión korún. Predsedníčka komisie Jozefína Bobocká povedala, že "prijaté dary súhlasia so zoznamami darcov".
Generálny sekretár Ivan Harman oznámil, že z 11 spochybnených darcov iba pri šiestich sa nepodarilo potvrdiť ich darcovstvo, dokopy v sume 355-tisíc korún. Ich mená odmietla strana prezradiť, ale sú vraj s SDKÚ "v politickom konflikte".
Ibaže Uhorčík počas mučenia podľahol, prezradil inkognito, ktoré počas výsluchu napriek nátlaku, podobne ako napríklad kontakty s Krúpovcami a so Žúborovcami z Oravy, udržal Jánošík v tajnosti. J. J. priznal známosť s M. M. a prechovávanie koristi v jeho dome, čiže len skutočnosti, ktoré sa už nedali poprieť. Až odhalenie totožnosti samotným Uhorčíkom – ako už známeho zbojníka – viedlo k hrdelnému rozsudku. Obvinený, odsúdený, polámaný v kolese.
Odporúčame