Krehká sféra
Na tu kulturu bez nadavok za sociku si pametam.
Samozrejme, že v každom umeleckom diele, ak sa používajú expresívne výrazy musia mať svoje opodstatnenie. Samoúčelnosť je rovnako smiešna ako prudérnosť.
Keď v nejakom vrcholnom diele socialistického realizmu - filme o ktorych ty tvrdis, ze boli na vyssej urovni ako tie dnešné niekto trebars dostal po hube tak dotycny na te ragoval asi takto: "Ach jaj ale nuž do čerta po ústach som dostal...."
Viem, že ako deti sme sa na takýchto momentoch smiali, pretože boli totálne nereálne umelé a neuveritelné. Smiali sme sa, pretože už ako deti sme cítili tú umelosť.
V divadle sa nadáva často.
Prečo?
Hrdinovia divadelných hier zažívajú extrémne situácie na ktoré extrémne reagujú.
Nikto by nešiel na hru kde Jano ide do roboty, zje desiatu urobí čo treba a ide domov.
Ak sa napr. v hre hrdina dozvie, že je mu žena neverná a jeho syn je namnželský má povedať:
"Ach jaj, do kelu, nuž žena moja ty si ale čertica...." Usmiať sa ísť plniť plán do fabriky?