Takže oni strieľali na ľudí na hraniciach preto, lebo chceli ujsť bez zaplatenia?
Vyštudoval si, chceš odísť tak prevŕtame ti hlavu samopalom vzor 58?
Tak a tomuto fakt veríš?
Takže oni strieľali na ľudí na hraniciach preto, lebo chceli ujsť bez zaplatenia?
Vyštudoval si, chceš odísť tak prevŕtame ti hlavu samopalom vzor 58?
Tak a tomuto fakt veríš?
Ten okrídlený výraz "teraz síce môžme cestovať ale nemáme za čo" je iba výhovorka.
Kto chce, ten cestuje.
Poznám obyčajnú starú pani na dôchodku, ktorá si hocikedy vycestuje trebárs do španielska ohriať sa k moru, kľudne si na to našporí z bežného dôchodku nie je žiadna milionárka, obyčajná pani akých sú tu tisíce.
Takisto mladí.
Koľkí precestovali svet s jedným ruksakom a s palcom zdvihnutým hore pri ceste.
Neplakali, že nemajú za čo.
Zoberú sa a idú.
To totiž teraz môžu.
A až príliš veľa sa ich nikdy nevráti.
Neprídu s plačom. ak sú šikovní, uchytia sa aj bez peňazí.
To totiž teraz môžu.
Že začnú s umývaním riadov?
Poznám veľa takých, ktorí pri tom ale neskončia.
Zarobia, porobia si školy ak sú šikovní nájdu dobrú prácu, založia rodiny a ani ich nenapadne vrátiť sa.
To totiž teraz môžu.
Keď teda boli tie ostnaté drôty na ochranu národa, prečo na nich zahynulo toľko príslušníkov toho národa, ktorý mali chrániť. Prečo sa strieľalo na tých, ktorí chceli ísť VON? Žiadne zástupy nešťastných kapitalistov, ktorí by chceli ísť DNU - do nášho socialistického raja tam neboli. Neviem ani o jednom, ktorý by chcel ísť dnu, zato tisíce ich chceli ísť von. A na tých sa strieľalo.
Ak sa takéto ploty stavajú dnes - tak preto aby chránili nás vnútri pred tými zvonka. A to je dosť podstatný ROZDIEL.
Jeden výstižný vtip ktorý sa (tajne) hovoril za tej doby:
Stojí za socializmu otec so synom na hranici pred ostnatým drôtom a syn sa ho pýta: Tatko, a kto žije za tým strašidelným plotom? Otec ho smutne pohladí po vláskoch a povie: "My, chlapče, my....."
Ja viem, teba sa tento príbeh netýka. Ty si žila v nejakej úplne inej ideálnej rozprávke, kde červené muškáty boli úprimné, spravodlivé a v tom šedom domčeku vám bolo tak nádherne....
A v dnešnej hnusnej zvrátenej dobe žijú chudiatka muškáty v svojej spravodlivosti naďalej, vôbec sa neprefarbili na iné kvety, len sa skryli do tajomnej jaskyne a čakajú až ich spravodlivý ľud rozprávkovej krajiny opäť prebudí a ony sa rozvinú do svojej predchádzajúcej krásy a spravodlivosti....
Vieš ja som v tej dobe červených muškátov takisto žil, takisto som bol mladý a zažil som vtedy svoje prvé lásky, a pionierske diskotéky. Napriek tomu si o nej nerobím nekritické ilúzie.
Červené muškáty mi tie ilúzie nadobro vzali. Svojimi skutkami. ktoré som zažil na vlastnej koži. Môžem iba hádať prečo práve tebe nie. Nebudem vynášať súdy, nepoznám tvoj príbeh.
Celý život bol vtedy znesiteľnejší ak si človek povedal, že za to zlé čo sa dialo si môžu ľudia sami.
BOLO TO TAK JEDNODUCHŠIE. Ale pravda je inde.
Nie som z rodu mäsožraviek, podĺa čoho tak usudzujete?
Zaujímalo by ma to, pretože moje príspevky teda určite niečo také nenaznačujú.
Prirovnanie k orchidei som zvolil preto, lebo tie muškáty sa snažia byť zrazu niečo krajšie ako v skutočnosti sú. Alebo si sami o sebe myslia, že sú niečo lepšie.
To prirovnanie som nemyslel tak, že by sa muškáty zmenili na niečo krajšie to skutočne nie.
Tak táto poznámka ma veľmi pobavila!
Ale naozaj, to vravím bez nejakej irónie.
Podľa čoho tak usudzuješ? Podľa nicku? To je proste iba slušný pozdrav akým ma učili zdraviť keď som bol malý.
Alebo podľa tej rozprávky čo som vymyslel??
No to je pravda, farári sú odborníci na rozprávky ale ja farár nie som.
Súdruh občan si žil vo svojom domčeku. Bol síce škaredý a zašednutý a vlastne mu ani nepatril, lebo patril všetkým ale on bol spokojný, moc sa na ňom nenadrel, väčšinou sa flákal ale on vedel že aj tak ho z toho domu nikto nevyhodí, musí len pekne zalievať tie červené muškáty a riadne ich poslúchať. Červeným muškátom sa však zachcelo krajšieho domu a tak nahovorili súdruha aby dom zbúral, že to robí pre svoje deti. Tak zbúral dom, myslel že sa tých otravných muškátov zbaví a bude mať krajší dom taký ako sused. Nevedel, že okolo krajšieho domu je omnoho viac práce a potrvá dlho než sa postaví. Muškáty sa medzitým zafarbili na rôzne iné farby ale ostali tam, občan sa ich nezbavil. Naopak muškáty sa začali tváriť ako orchidey. Chceli po ňom aby na dome makal ako nikdy predtým, pretože ak nebude makať tak ho muškáty prezlečené za orchidey z toho domu vyhodia. Zacnelo sa občanovi za starým škaredým domčekom s muškátmi a istotou. Nenapadlo mu ale, že môže mať pekný dom aj bez muškátov.
Západnú demokraciu tu nemáme ani náhodou.
Ani žiadnu inú demokraciu tu nemáme.
Zato tu máme východnú oligarchiu.
No oni sa zas až tak ľahko neschovajú.
Miliónovú vilu trebárs na Bahamách predsa len tak neschováš pod koberec....
A pavučinky ziskov sa takisto zbiehajú len do rúk pár ľudí.
Istý vplyvný človek povedal, že skutočných vlastníkov slovenska je iba päť.
Netreba ho nechať vykastrovať.
Stačí na neho ukázať a mať dôkazy.
Ľudia s ním už urobia to čo treba.
(asi to bude horšie ako vykastrovanie)
V znení najdôležitejšej otázky sa zhodneme.
Iste, že odpovede môžu byť rozporuplné treba veľa pátrať a veľa sa pýtať trpkú pravdu ti nikto sám nepovie - dôležité je však aspoň sa začať pýtať.
To je už pokrok v porovnaní s uspokojením sa s jednoduchými odpoveďami, ktoré nám radi podsúvajú a s nostalgiou na časy dávno minulé.
Veď práve to, že oni mali tú holú riť.
Už nemajú.
Hľadať toho, čo na to požičal tiež nie je zlý nápad.
Väčšinou sa za tým kto požičia skutočne dá nájsť ten, čo vedel, že z toho bude osoh....
Výborne, pýtajme sa, pýtajme, hľadajme a neuspokojme sa s povrchom.
Pýtať sa a premýšľať nad vecami je treba.
Chápem teda túto otázku.
Čo sme vlastne vybojovali?
Myslíte, že my sme niečo vybojovali?
Myslíte si, že totalitný štát prešpikovaný agentmi ktorí sledovali každého čo len trocha podozrivého človeka, štát schopný poslať tanky zo "spriatelených" armád pri náznaku revolúcie by sa zosypal pri pár pesničkách, štrnganí a prejavoch jedného málo známeho dramatika?
Fakt tomuto veríte?
Aby sa človek dozvedel pravdu musí si klásť relevantné otázky.
Komu toto vyhovovalo?
Čo rozbehlo novembrový puč? (akože revolúciu)
Kto je to ten "mŕtvy študent?"
Prečo zázračne ožil?
A členom akej organizácie bol?
Kto na tom "prevrate" a privatizácii zázračne zarobil a nahonobil z nuly gigantické majetky?
Prečo sme platmi ešte nedobehli západ?
Keď makáme viac ako na západe a máme západné ceny, prečo na nič nie sú peniaze?
Kde teda sú naše peniaze?
A čo je to ten daňový raj?
Nuž ja pozerám americké filmy.
A ešte som nikomu po hube nedal, nikoho neprešiel autom a ani to nezvýšilo moju agresivitu.
Nezakrývam dianie vo svete ani pred svojimi troma deťmi a netvrdím im že agresivita neexistuje. Veci im vysvetľujem.
Dokonca pozerajú aj nektoré americké filmy.
Div sa svete, takisto nikomu po hube nedali, skôr dostali od takých detí, ktoré asi ani televízor nemajú americkú kultúru nesledujú a asi ani nemajú rôzne americké hry na počítači....
Napriek tomu agresivitou predčia všetky ostatné deti v škole.
Chyba bude asi niekde úplne inde ako v takejto jednoducho popísanej príčine......
Pardon, vypadli mi dôležité slová:
Nie sme schopní pomôcť tým miliardám chudobných ľudí TU U NÁS V EURÓPE.
Zdá sa však, že práve autorka tohto článku by potrebovala zopár čísiel aby pochopila realitu. A aby pochopila nezmyselnosť dohadovania sa o pár stovkách imigrantov. My lepíme dierku na Titaniku, do ktorého sa lejú milióny kubíkov vody. Nie sme schopní pomôcť tým miliardám chudobných ľudí. Už len fyzicky by sa do Európy NEZMESTILI.
Je to ako keď máte 11 detí a cukrík dáte len jednému.
Prečo práve tomu? A ktorému? Každý rodič vie že takáto výchova je NESPRÁVNA. Celý tento povyk je len HRANIE SA na ľudskosť. Pozlátko. Selekcia. Faktický nezmysel. Pohladkám po hlavičke jedno dieťatko, ktoré je ku mne najbližšie a ostatných pár miliónov nechám umrieť.
Tvrdé?
Fakty, čísla, realita pani občianska aktivistka.
Je to zakrývanie si očí. Tým miliónom nepomôžeme hladkaním pár vyvolených.LEN TO ZHORŠÍME.
Prečo nepomôcť aspoň tomu jednému?
Aby sme boli spokojnejší SAMI PRED SEBOU? V zrkadle sa sami sebe páčime ako sa ale potom pozrieme na tých ostatných?
Pomôcť im musíme - ale nie falošnou nádejou.
Ešte zareagujem na úvod príspevku.
Porozmýšľajme, či by ten alkoholik a nie príliš úspešný autor divadelných hier, pár umelcov, ktorí si dobre žili aj za socializmu a promiskuitní narkomani z charty skutočne položili ten totalitný systém, kde bol každý podozrivý podrobne sledovaný a ktorý bol schopný pri náznaku nejakej revolty poslať na ľudí tanky zo spriatelených zemí. Myslíte, že totalitnú vládu by zložilo pár pesničiek a štrnganie kľúčami?
Položte si otázku - komu toto všetko vyhovuje?
Za všetkým sú prachy. Veľké. Kto je dnes ten najbohatší, kto je príčinou frustrácie slovákov ktorí ani štvrťstoročie po puči (to nebola revolúcia) nedobehli západné platy? Kto z nás bohatne, kto sú tí megamajetní superpodnikatelia a vlastníci všetkého? Komu idú naše peniaze, kto ich vyváža do daňových rajov? Z akého prostredia pochádzajú a kto ich na to pripravoval?
Dávam Vám podnety na zamyslenie.
Skúsme iba nepodľahnúť tomu, čo chcú aby sme si mysleli.
Nenadávajme na demokraciu ktorá tu nie je.
Odporúčame