Platy väčšine ľudí v dnešnej dobe určuje súkromný zamestnávateľ, nie štát. Ten má vplyv nanajvýš na minimálnu mzdu a opakovane sa objavujúce názory, že by mala byť minimálna mzda diferencovaná podľa regiónov, zatiaľ nikdy neprešiel.
Platy väčšine ľudí v dnešnej dobe určuje súkromný zamestnávateľ, nie štát. Ten má vplyv nanajvýš na minimálnu mzdu a opakovane sa objavujúce názory, že by mala byť minimálna mzda diferencovaná podľa regiónov, zatiaľ nikdy neprešiel.
Skutočne genitálny nápad. Už desaťročia je problém dostať učiteľov, akýchkoľvek, nielen ozaj kvalitných, na vidiek. Keď budú mať ešte aj nižšie platy, určite sa tam pohrnú. Teda by skôr mali mať učitelia na vidieku pridané, aby tam vôbec mal niekto záujem učiť.
Problém je, že pred nie až tak dávnym časom sa lesy rúbali, bez náhradnej výsadby. Pritom drevo sa používalo na kúrenie, na nábytok a stavbu domov sa používal výlučne masív, prípadne laťovka. Všelijaké drevovláknité dosky, využívajúce menej hodnotné drevo neboli ešte ani vo výhľade.
Len pred cca 200 rokmi Jozef Dekret Matejovie presvedčil vlastníkov lesov na výsadbu a bol v podstate rád, že ich presvedčil aspoň na výsadbu ekonomicky najzaujímavejších drevín. Alebo si myslíš, že holina je lepšia, ako smreková monokultúra? Možno sa baviť, či je lepšie nechať les na samovývin, ale keď všetky stromy zotneš a drevo vyvezieš, tá samoobnova by trvala miestami nekonečne dlho. Skôr by sa prejavila erózia, ako samoobnovná schopnosť prírody.
Lenže v iných krajinách sa také lokality pravidelne vykášajú, pokiaľ nie sú spásané, jedno akými zvieratami. Na Repiskách to nechali najprv zarásť a následne zastavať. Teda národný park na pohľadanie.
Asi pred zásahom človeka nebolo v lokalite toľko zvierat, aby zeleň spásali na takú úroveň, ako keď tam bol salaš s ovcami.
Voľáko som nezaregistroval, že by sa, či už VLK, alebo iná háveď zastala prírody v národnom parku, pri masívnom budovaní nových zjazdoviek, hotelov a pod.
V súvislosti so slovenskými národnými parkami mi akosi najčastejšie príde na um NAPANT, aj keď je podstatne novší, ako TANAP a v ňom hlavne Demänovská dolina.
Kým neexistoval NAPANT, museli sa prívrženci rozvoja turistiky a lyžovania hádať o každý strom pre rošírenie existujúcej, alebo vybudovanie novej zjazdovky. Na Repiskách bola obrovská lúka, pravidelne spásaná ovcami, vďaka čomu sa tam darilo množstvu vzácnych rastlín, hodných ochrany. Po vyhlásení NAPANTu, ako prvé, vyhnali z Repísk ovce, ktoré tam boli stáročia. Terén zarástol vysokými rastlinami, vrátane náletových drevín, ktoré úspešne zadusili chránené rastliny..Následne z tam povolili výstavbu množstva podnikových, aj súkromných chát a z chránenej oblastti sa stalo čosi, pripomínajúce skôr mestské sídlisko, ako národný park. Po novembri 1989 sa rekreačno-športových aktivít v chránených oblastiach Slovenska ujal J&T, čím akákoľvek ochrana prírody definitívne skončila.
Koľko dostáva zo spoločných peňazí pre slovenský hokej Slovan? Alebo si skutočne presvedčený, že sponzorské peniaze , ktoré dostáva Slovan a sú hlavným zdrojom jeho príjmov, by sa rozdelili aspoň medzi všetky ligové kluby, pokiaľ by Slovan hral domácu súťaž?? O mládežníckom hokeji v tejto súvislosti radšej neuvažujem.
Z toho, že sa Slovan udržal v KHL až po rozhovore Fica s Putinom, sa dá usúdiť, že sponzorsky na činnosť Slovana prispeli hlavne ruské štátne firmy, ako napr. Gazprom. Ver, že tí by na slovenský hokej nedali ani cent, pokiaľ by sa Slovan vrátil do domácej súťaže.
V článku sa píše predovšetkým o nákladoch na teplú vodu. Nemalú časť z nich tvoria náklady na cirkuláciu vody, ako aj straty tepla s tým spojené. Tie pritom vznikajú hlavne preto, že nie je sústavný odber vody a teda keby voda v potrubí vychladla, musel by, hlavne odberateľ na konci vetvi, vypustiť veľké množstvá vychladnutej vody, kým by k nemu dotiekla teplá. Pritom práve ten, s občasným odberom najviac využíva výhody recirkulácie, aj za cenu nákladov na ne. Ten, ktorý by púšťal teplú vodu nepretržite, ju nepoptrebuje. Taktiež údržba celého systému, aj náklady na ňu, sú potrebné rovnako pre toho, kto spotrebuje 10 l teplej vody mesačne, ako pre toho, kto spotrebuje niekoľko kubíkov denne.
Pokiaľ ide o meranie spotreby, vari by si nechcel, aby podľa vykurovanej plochy, alebo podľa plochy radiátorov, platil rovnako ten, komu stačí v byte 18-20 st.C, ako ten, kto tam chce mať 25 a nayzše, za jediný akceptovateľný spôsob regulácie teploty považuje sústavne otvorené okno.
Bezprostredná blízkosť takého chráneného, bezzásahového lesa, určite poteší majiteľov hospodárskych lesov v tesnej blízkosti. Nehovoriac o to, že až na nepatrné výnimky, predstavujú všetky slovenské lesy, aj väčšina chránených, v minulosti lesy hospodárske a z toho dôvodu umelo vysadené, prevažne monokultúrami, čo podstatne zvyšuje rýchlosť premnoženia škodcov.
Pekná myšlienka, na čo ťažíme drevo, keď sa dá podstatne lepšie zarobiť hoci na turistických atrakciách.
Ešte by pán premúdrelý mohol poradiť, z čoho budeme potom vyrábať papier a iné celulózové výrobky, nábytok, v ostatnom čase tak propagované drevostavby a palivové drevo a ešte všeličo iné. Alebo čím to všetko máme ekologicky a ekonomicky nahradiť.
Si skutočne presvedčený, že vo väčšine "demokratických" štátov je to s občianskymi právami podstatne lepšie, ako na Slovensku??
Ty v prvom rade nechápeš, že nie každý musí opustiť vlasť pre vidinu väčšieho žvanca.
Uvedom si, že v slušnej spoločnosti ciciaci, ako ty, tíško šuchocú nohami, keď debatujú dospelí. Určite im nerozdávajú genitálne rady, ako sa správať.
Alebo posunúť neďaleký kruhový objazd tak, aby stĺp bol v jeho strede.
Lenže za pravdy starých rodičov im, na rozdiel od "vedeckých štúdií" nikto nič nedá a vedátori musia predsa tiež z čohosi žiť. Najlepšie 105+ rokov v plnom zdraví.
Už v dobách "reálneho socializmu" bolo v Starom meste, resp minimálne v jeho pôvodne stredovekej časti, výrazné vyľudňovanie. Pribúdalo stále viac úrado a ubúdali trvalí obyvatelia. Po zmene režimu sa trend podstatne zrýchlil. Dokonca ubúdajú nielen trvalo bývajúci, ale v najväčšom hoteli v oblasti - Crltone, bola výrazná časť ubytovacích kapacít zmenená na kancelárie. Voľakedy, keď tam ešte bývalo viac ľudí, ako dnes, bola snaha, aspoň o viac prevádzok, otvorených aj po polnoci, aby si ľudia, cestou z divadla, koncertu a pod., mohli posedieť va kaviarni, vinárni, prípadn einých zariadeniach. Dnes, keď tam už pomaly nik nebýva a z centra sa stal skanzen pre turistov, prešpikovaný množstvom kancelárií, zrazu dlšia prevádzková doba komusi prekáža.
Ukrajina západom predpísané a prisľúbené politické a ekonomické reformy nezavádza v praxi. To jej vyčítajú aj americkí sponzori Majdanu a dnešnej, nezákonným pučom ustanovenej vlády.
Mne celozrnný chlieb chutí podstatne viac, ako biely. Problém je tiež, že celozrnného, tým že nie je taký nafúknutý, človek spravidla zje podstatne viac, ako bieleho. AKurát na ten objemovo menší kus chleba sa zmestí menej voľákej nátierky a podobne, čím sa jeho konzumácia blížik pravde starých mlynárov a pekárov.
Pšenica je tisíce rokov základnou obilninou, konzumovanou v Európe. Dokiaľ ktosi neprišiel s módou bezlepkovej diéty, málokto si uvedomoval, že čosi také, ako lepok vôbec existuje, tobôž, že môže spôsobovať problémy. Podobne sú zdrojom lepku aj raž, jačneň a ovos, taktiež tisíce rokov bežne konzumované v Európe.