Násilne implantovaná USA demokracia na egyptský spôsob.
Násilne implantovaná USA demokracia na egyptský spôsob.
Nedávam ti často plusky, ale tentokrát by so dal aj desať, keby to bolo možné.
Británia od vstupu do EU robí všetko preto, aby získala maximálny profit z členstva a podľa možnosti nič pre spoločný profit únie nemusela obetovať.
Plodenie detí podľa vopred zadaných parametrov oficiálne štartuje!!
Totálna devastácia Tatier v réžii J&T úspešne pokračuje.
Ja síce tiež milujem Slovensko, ale ten nechutný paškvil s názvom Milujem Slovensko, som dokázal pozerať hádam 5 minút a nikdy viac.
Skús si k tomu pridať, že som skutočne mal od 1979 do 1990 príjem 2100-3800 Kčs, vrátane prídavkov na 2 deti. Jednoducho to boli iné peniaze a prepočet podľa kurzu v momente prechodu na Euro, teda po hyperinflácii v polovici 90-tych rokov, neobstojí. Každopádne nezávidím dnešným mladým minimálne z dvoch dôvodov.
1. Minimálne v BA je podľa odborníkov, nie podľa mňa, cena bytov minimálne trojnásobne premrštená.
2. čo je ešte horšie, človek nemá istotu, že po celú dobu splatnosti hypotéky bude mať príjem, z ktorého ju dokáže reálne splácať.
Nanajvýš stojí za úvahu, či je tých parazitov viac v STV, alebo v Tatrách. Žiaľ, je nemálo tých, čo im v jednom i druhom prípade tlieskajú.
Celková splátka anuity počas cca 16 rokov, plus predčasné splatenie zvyšku, nepredstavovalo, aj vzhľadom na príjem v čase, keď som väčšinu splácal, až takú smiešnu sumu. Od augusta 1979 som platil, spočiatku z príjmu okolo 2100 Kčs btto, splátku anuity 463 Kčs/mes. To myslím nebola až taká smiešna čiastka. Neskôr ten príjem predsa len o čosi rástol, ale v roku 1990 stále nebol ani 4000, aj s prídavkami na 2 deti. Za pridelenie stabilizačného bytu som sa musel zamestnávateľovi upísať na 20 rokov, čo mi hodne spomalilo platový postup. Koľkom som zaplatil za 463*12*16 si ľahko spočítaš a predčasné splatenie anuity predstavovalo ďalších 36000. Pred odovzdaní kľúčov od bytu som prirodzene musel zaplatiť členské v družstve, ktoré tiež predstavovalo niekoľkomesačný plat.
Ešte na doplnenie, v žiadnej strane neboli nikdy ani moji rodičia.
Štátny odkúpený nemám. Po presťahovaní sestry do Nitry a úmrtí otca, ho matka vymenila za menší a keď zomrela, býval u nej len 16 ročný syn, ktorý jej po porážke pomáhal a ten na byt nemal, pre neplnoletosť, nárok. Nikomu nenapadlo riešiť ten byt, takže zostal komunálny a asi ho odkúpil ten, kto sa doň nasťahoval po mame. Ten byt, postavený v roku 1923 pre zamestnancov štátnej spávy a pošty, dostal otec, ako pracovník povereníctva financií v roku 1947, po rozvedenom pracovníkovi toho istého povereníctva, plus musel zaň dať na výmenu garzónku, ktorú vlastnil od roku 1937. Na tom povereníctve nebol žiadny káder, ale radový pracovník, ktorý dokonca musel v roku 1952 odísť, keď posielali inteligenciu do výroby. Jemu sa podarilo zostať v BA v projekčnej organizácii, ale za vyslovene žobrácku mzdu.
Videl si nomenklatúrny káder, ktorý nebol nikdy v živote v žiadnej politickej strane?? Dokonca som mal neraz problémy pre "nevymáchanú hubu". Nemal som ani robotnícky pôvod, ktorý by mi možno bol pomohol. Jednoducho to vyzerá tak, že si z tej doby nič osobne nezažil, len opakuješ to, čo ti natĺkli do hlavy rodičia, ktorí prišli o majetok.
V štátnom bývali rodičia a sestra. Keď som dostal stabilizačný družstevný, býval som s manželkou a jedným dieťaťom v jednej izbe na slobodárni. Obaja sme robili v jednom podniku, čo asi tiež pomohlo, že som ho dostal rýchlo.
Možno mi neuveríš, ale ja som bol spokojnejší v byte 2. kategórie, s individuálnym kúrením a bojlerom v kúpeľni, ako neskôr v 1. kategórii. Samozrejme až potom, keď nám zaviedli plynové kúrenie a do kúpeľne elektrický bojler. Dovtedy som od cca 13 rokov vlastnoručne nosil na 3. poschodie uhlie z pivnice. Prirodzene pešo, lebo výťah sme v dome nemali. V 2. kategórii si človek mohol zakúriť keď mu bola zima a toľko, koľko potreboval. V 1. kategórii sa kúrilo podľa predpisov a platlo sa aj za to, čo vypustil sused, ktorý mal stále pootvorené okno.
K Hornej Dolnej snáď ešte na doplnenie, ten byt je v Petržalke.
Robil som vo výrobnom podniku, ktorý mal vo výrobnej náplni aj BH program, tak dostal tých bytov o čosi viac. Navyše som dostal po 2 rokoch byt len papierovo pridelený, ale fyzicky som kľúče dostal až o rok neskôr.
Keby neboli zaviedli stabilizačné družstevné, možno by som bol v podobnom čase dostal aj normálny družstevný byt, nakoľko členom SBD som bol vtedy už 7 rokov.
V štátnom zostala bývať matka so sestrou. Ja som sa oženil a 3 roky som býval s manželkou a neskôr aj so synom na slobodárni, kým som dostal stabilizačný družstevný byt.
Budeš sa asi čudovať, ale v BA žijem od narodenia. Bývam vo vlastnom, ktorý som neodkúpil za smiešnu zostatkovú cenu. Dostať sa zo štátneho do družstevného nebol vôbec problém. Naopak, bol podstatne vyšší záujem o štátne, lebo boli výrazne lacnejšie. Len boli pre bežného smrteľníka nedosažiteľné. Priemerná doba čakania bola (vraj) 20 a viac rokov. K družstevnému sa dalo dostať aj za 10 rokov. Ja som sa sťahoval do družstevného po 7 rokoch členstva v družstve len vďaka tomu, že som napokon dostal stabilizačný družstevný byt od zamestnávateľa, nezávisle od doby čakania na družstevný.
Kvalitné kurča ani dnes nekúpiš za 2,30. Možno voľáke s polámanými nohami, alebo krvnými podliatinami v superakcii hypermarketu.
Stačí nejesť odpadky zo zdochlín a nebude ti prekážať ani 100Eur/kg kurčaťa.