Hanba aj prezidentke
Myslim, ze je to velmi nevhodny nazor a navyse v zlom case, kedze tu mame uz bez tak rozdelenu spolocnost. Zacina byt pravidlom, a to sme zrejme odpozerali od politikov, ze kazdy si moze utriet usta o hlavu statu. Ak nerespektujeme hlavu statu, koho potom respektujeme? Ak to mala byt kritika nasej zahranicnej politiky a jej smerovania, tu mozme polemizovat, ci je spravne to takto "pro-zapadne" hrotit, alebo by bolo vhodnejsie zvolit konzervativnejsie medzinarodne postoje, ale zda sa mi, ze to nebol ciel clanku. Autorku nepoznam, ale jej predstavy o tvorbe zahranicnej politky a diplomacie su velmi naivne a detinske. Velmi velmi zjednosune, ale pri kazdom diplomatickom spore, jednani stoji otazka takto: Bud spravite to, alebo my spravime hento. A taketo ultimatum si moze dovlolit len velky stat, alebo stat, ktory ma nieco v rukave (armada, vplyv, nerasty, obchod, atd). To my bohuzial nemame.