Bolestne pravdivý komentár. Som živým dôkazom B. tvrdení: moje prijmy klesali s rastúcim počtom VŠ diplomov a kvalifikačných stupňov. Postavenie vzdelanosti a priestor pre racionálne a tvorivé myslenie asi nie je dané režimom, ale našou národnou mentalitou. Medzi "obyčajnými ľuďmi" a "vzdelancami" je priepastný rozdiel, ba až nepriateľstvo. Preto elita nemyslí na radového občana a radový občan vidí v príslušníkoch elity všetko iné, než vodcov, od ktorých závisí, kam naša spoločná loď popláve. Chýba jednotiaci činiteľ. Tým obvykle býva národný štát. Ale ako môže štátnosť zjednocovať, keď je neprestajne predmetom rôzne ideologicky motivovaných útokov a "obetovanie" samostatného štátu r. 1944-45 sa vydáva za neopakovateľné hrdinstvo slovenského národa? Nebolo by stačilo len zvrhnúť režim a dosadiť iný, lepší? - A teraz? Pri moci sú alebo chcú sa dostať ľudia, ktorí verejne vyhlasujú, že vznik tohto štátu bol pre nich traumou? Sú takéto názory zlučiteľné s rozumom a vzdelanosťou?