Ako sa mohol dediť milý odus, keď nebol majetkom občana, ale majetkom štátu? Komunisti tolerovali iba jeden prechod z majiteľa na potomka...Dediť môžeš iba to, čo vlastníš!!!
Družstevný byt tak isto nebol majetkom občana, ale bytového družstva, alebo podniku. Mohlo síce dôjsť k prevodu vlastníctva, ale dlho, odhadujem tak do konca 70-tych rokov, iba s povolením predstavenstva stavebného družstva. Teda ak mal v predstavenstve niekto na byt zálusk mohol si ísť tak priamo na lampáreň na najbližšiu železničnú stanicu...Neskôr už bytové podniky nerobili prieky dokonca aj s fiktívnym predajom družstevného bytu..
Ale skutočne si mohol na základe krčmových vyjadrení občanov nadobudnúť mylný dojem, že možno štátny byt dediť a družstevný predať podľa ľubovôle "majiteľa bytu".... Nemohol! Robilo sa to cez rôzne pololegálne finty, úplatky, známosti a podvody...


