Ja si myslím, že podstata, jadro príbehu je v skôr v tvojich záverečných vetách: "Milan prestal s uštipačnými poznámkami voči svojmu okoliu, Juro zase konečne prestal robiť prieky susedke..."
Áno je umenie hrať so zlými kartami férovú hru, ale oveľa väčšie umenie je nebyť zbytočne zlý voči svojmu okoliu, hoci osud človeku nie je vždy žičlivý a trestať svoje okolie za svoje neúspechy v živote. A v tomto musíme byť féroví a konštatovať, že obaja neboli a zrejme nie sú a nebudú nikdy príjemní, tolerantní, usmievaví a priateľskí chlapci, hoci to oni voči ostatnej väčšine nahlas a nechutným "pride spôsobom" hlasne a verejne vyžadujú!
Nevybrala si dobré príklady zo života na dokázanie svojej pravdy...
