Druhá časť mojej korešpodencie z VU 7368 Podbořany a niektoré poznámky ku vtedajším pomerom
Keď spomínaš izbu absolventov, aj my sme spali na absolventskej izbe asi desiati.
V roku 1981 nastala neobvyklá situácia, keď veliteľov čiat povýšili do hodnosti podporučíka už v novembri. Presný dôvod nepoznám, ale asi zelené mozgy očakávali, že sa absolventi budú po povýšení správať k vojakom "po vojensky", čo sa samozrejme nestalo.
Ale to zároveň znamenalo, čo nedomysleli, že už dôstojníci nemuseli spať v kasárňach, žiadať o vychádzku v meste ( ak však potrebovali opušťák, museli žiadať veliteľa útvaru o opustenie miesta posádky tak, ako aj ostatní vyšší dôstojníci ) a samozrejme ani vstávať na budíček a cvičiť rozcvičku.
Väčšinou práporčíci na tento fakt povýšenia zabudli, ráno vrazili do absolventskej izby a začali vrieskať prečo nevstávame na rozcvičku. Poväčšine ho vždy nejaký, z noci ešte podpitý dôstojník, poslal do pi....Práporčíci začali ziapať, ale potom si všimli na ledabolo povešaných vojenských sakách podporučícke hviezdy, sklapli a skutočne išli do pi....