Slivkovomodrá embéčka z tejto rady bola prvé auto v garáži nášho domu.Ocino ju doviezol domov v časoch,keď sa vonku povalovalo množstvo plagátikov s textom "Dubček,Svoboda,to je naša obroda!“
Zopár ich bolo aj v aute a dlhé roky boli položené v garáži na polici vedľa fliaš s olejom a riedidlami do farieb.
Veru,sú to už roky a keďže v tých časoch neplatilo nejaké prísne pravidlo,koľko detí môže byť na zadných sedadlách, nebolo vtedy ani o pásoch počuť,viezlo sa nás tam toľko, koľkí sme sa na ne a pod ne dokázali "naukladať"...Neraz sa nás tam naukladalo šesť,sedem kúskov...
Je síce pravda aj to, že nebolo toľko autiakov, keďže pomaly z každého lazu,kam sa dokázali autobusy vyteperiť,chodilo denne toľko spojov,že nebol problém niekam sa dostať.Akoby sa v tej dobe ľudia tak veľmi "nenáhlili" ako dnes.
Ešte sa dá nejaká vyleštená 1000ka stretnúť na našich cestách a pri pohľade na ňu si veru mnohí spomenú na tie časy detskej bezstarostnosti (okrem iného).
Pokoj ľuďom dobrej vôle !
