Ono je to skôr do plaču, že sa to vôbec musí diať aj keď viem, že vďaka nerovnakým podmienkam v doterajšej dotačnej politike únie práve v prospech farmárov aj z tejto krajiny a následnému exportu nadprodukcie k nám, bolo takmer zničené Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Tí farmári nemôžu za to. Alebo len do tej miery,koľko im bolo umožnené zle vyrokovanými podmienkami naších vyjednávačov pri vstupe do EÚ...
Ktovie však,aký by bol stav v našom agrosektore a potravinárstve,aj keby to bolo rovnocenné (ako sa na dobrých partnerov patrí), keďže sa ukazuje a aj sám to vidím,že v tomto odvetví nemá pomaličky kto robiť a deti dnešných agropdnikateľov nemajú záujem pokračovať,často v úspešnom podnikaní,lebo to je naozaj drina od rána do večera a ak je k tomu nejaký ten chov,tak aj v noci, keďže mladé sa liahnu hocikedy.
Je to naozaj zložité a ako som písal v úvode, je smutné, že chlebové otázky tamojších farmárov sa musia takto riešiť.Tí ľudia drú.
Pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle!
