V Čechách prebehla vášnivá debata o básničke z čítanky pre druhý ročník ZŠ: :“ K čemu jsou holky na světě? Aby z nich byly maminky, aby se pěkně usmály na toho, kdo je malinký. Aby nás měl kdo pohladit a povědět nám pohádku. Proto jsou tady maminky, aby náš svět byl v pořádku.“ Feministky „zrezali“ báseň ako genderovo nevyváženú a sugerujúcu deťom, že mamička je inštitúcia na starostlivosť o domácnosť.
Nikto nevymyslel pre spoločnosť nič lepšie jako tradičnú rodinu – matku, otca a deti. Je to kľúčová inštitúcia, ktorej úloha nie je len biologická, ale aj odovzdáva hodnoty ďalším generáciam. A práve toto odovzdávanie hodnôt prekáža tvorcom nového svetového poriadku. Odteraz žiaden otec a matka, ale rodič 1 a rodič 2, už nie tehotná žena, ale tehotný človek.
Rodová ideológia svoju spoločenskú akceptáciu presadzuje nie cez vedecký výskum a oponentúru odbornej obce, ale cez politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. Istambulský dohovor je toho príkladom.