S chuťou som si prečítal tento článok. Pripomenul obdobie, neraz spomínané Satinským, keď v článku spomínané výrazy robili debatu šťavnatou. Dnes sa za šťavnatosť považuje vulgárnosť a nadávky. Čo sa stalo?
Bratislavská kaviareň (alebo pub?), teda snobi, ktorí sa považujú „aristokratov pera“, považujú iných za plebejcov, s ktorými sa odmietajú združovať. Možno nepoznajú írečité slovenské výrazy, ale napodiv, vulgarizmy im nevadia a nerozpakujú sa ich používať.
V dnešnej situácii, kedy sa slovo vlastenec považuje za urážku a mainstream označuje takýchto ľudí ako nacionalistov, ako si môže mladý človek vypestovať lásku k vlasti? Kto mu vysvetlí, že nacionalizmus je postoj, ktorý nekriticky povyšuje vlastné, národné hodnoty nad iné a vlastenectvo je po stáročia odovzdávaná hodnota, úcta k práci a obetiam predkov, uctenie ich tradícií?
Európa je vzácna svojou rozmanitosťou. Kultúrna globalizácia má záujem tradície eliminovať, rozbiť národy, zmiešať etniká. Takáto masa sa ľahšie ovláda.
