Nechápem, prečo redakcia umožnila diskusiu k tomuto stanovisku chirurga? Diskutéri tam neboli, nemajú relevantné informácie, nie sú odborníci.
Nechápem, prečo redakcia umožnila diskusiu k tomuto stanovisku chirurga? Diskutéri tam neboli, nemajú relevantné informácie, nie sú odborníci.
Situácia v ktorej sa nachádzame nie je dielom náhody, ale systematickej činnosti, preto jej riešenie bude komplikované. Vyhlásenia a gestá politikov a politických strán majú význam len keď sa pretavia v konkrétne činy. Iba tak má význam okrúhly stôl politických strán.
Preklenúť protirečivé stanoviská možno len prácou na spoločnom projekte. Tým by mohla byť stratégia ekonomického rozvoja SR. Ukázalo by sa, ktoré politické strany chcú skutočne riešiť problém a majú na to odborníkov a predstavu ako postupovať, a ktoré chcú iba politikárčiť.
S vypracovaním stratégie máme skúsenosť. V roku 2010 vypracovala skupina odborníkov z SAV, vysokých škôl a štátnej správy Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti a predložili ju vláde, ktorej sa práve ujala Radičová. Žiaľ, nevenovala jej žiadnu pozornosť. Za Stratégiou nestála žiadna politická strana, čo som považoval za prednosť, ale nebolo to tak. Preto je potrebné zaviazať k tomu politické strany. Uvideli by sme, čo chcú urobiť pre Slovensko!
Zaujímavý článok. Som rád, že Pravda, aj keď ju kritizujem, uverejňuje občas aj obsahovo náročnejšie úvahy.
Nedávno uverejnil Dr. Kluvanec článok o publikácii, ktorú v roku 2009 uverejnil Michal Šimečka počas štúdia v Anglicku. (Diffusion and civil society mobilisation in coloured revolutions.) Práca má 20 strán a možno ju považovať takmer za manuál - aké prostriedky a nástroje treba použiť na vyvolanie pádu legitímne zvolených vlád. Aktiváciu mimovládok s mládežníckou podporou vníma Šimečka ako kľúčové prvky mobilizácie más.
Predpokladám, že progresívec Šimečka sa nevzdal funkcie podpredsedu europarlamentu z vlastnej iniciatívy. Dostal úlohu, aby v praxi na Slovensku využil to, čo sa pri školení v Anglicku naučil a kvôli čomu mu jeho dobrodinec platil drahé štúdium v Oxforde.
Aké má Šimečka výsledky, to prenechávam na posúdenie čitateľovi. Ale počas pobytu v Anglicku si progresívec mohol všimnúť, že po dvoch prehratých voľbách tam predseda politickej strany odstupuje z funkcie.
Na otázku kto zlyhal a kto sa má kajať mám aspoň čiastkovú odpoveď: autor článku, redakcia Pravdy, novinári v mainstreamových médiách - pokorní to sluhovia oligarchov. Keby nepublikovali štvavé a vulgárne prejavy politikov, tí by sa museli prispôsobiť.
Pravdu pravidelne sledujem. Za ostatných päť rokov bolo len málo dní v ktorých by nespomínali Fica. Aj keď bol v opozícii. A vždy v negatívnej konotácii. S objektívnosťou to má máločo spoločné.
Po atentáte na premiéra polícia vyzvala médiá, aby pre upokojenie situácie obmedzili na určitý čas publikovanie reakcií čitateľov. Pravda to, až na dva články, ignorovala. Nevenovala žiadnu pozornosť stovkám štvavých reakcií. Napr. „Mr. Gogo“ včera bol na debate v Pravde od 7:04 do 23:04 a uverejnil 135 tendenčných kydov. Nie je možné, aby si to admin nevšimol.
Opozícia a jej médiá zrejme budú pokračovať v doterajšom trende. Je to pohodlné, zabehané a dobre platené. Nemajú a ani nechcú mať iný plán. Obávam sa budúcnosti.
Končiace sa funkčné obdobie riadiacich orgánov EÚ považujem za fiasko – nezvládnutie pandémie (vrátane škandálneho spôsobu objednávania vakcín), úplná absencia diplomacie pri riešení hroziacich konfliktov, neúspešná sankčná politika, rezignácia na vlastnú politiku a víziu do budúcnosti, zneužívanie eurofondov na vydieranie štátov, obrovský nárast zadĺženia (dlh vlády Európskej únie v roku 2022 dosiahol 13 272 709 miliónov eur), strach pred občanmi EÚ obmedzovaním slobody slova.
Nevyhnutnú zmenu nedokážu realizovať poslanci, ktorí chcú pokračovať v súčasnom trende. Preto treba ísť k voľbám.
Sociológ prof. Keller v súvislosti s týmito voľbami napísal: „ Ve volbách do europarlamentu nejde o levici a pravici, ale o udržení posledních zbytků národní suverenity. Proto by každý z kandidátů měl zcela jednoznačně říct, zda je pro zrušení práva veta, zda souhlasí se zavedením povinných kvót na přijímání migrantů s možností platit výpalné v případě neochoty je přijmout.“
Základnou úlohou štátu je zabezpečiť občanom pokojný život – mier. Napokon prvotnou myšlienkou pri založení Európskej únie bolo, že bude mierovým projektom.
Na riešenie medzinárodných vzťahov by mala slúžiť diplomacia. Ale šéfovi európskej diplomacie Borrellovi to zabudli povedať a tak opakovane vyhlasuje, že rusko-ukrajinský spor sa musí vyriešiť na bojisku. Ak je zbytočná diplomacia, nie je zbytočný aj Borrell? Keď raz historici budú hodnotiť túto krízu určite im neujde, že Európska únia, Nemecko a Francúzsko ako garanti Minských dohôd, neurobili od roku 2014 pre zabránenie vojenskej konfrontácii vôbec nič.
Preto treba ísť k voľbám do Európskeho parlamentu. Aby aj skromný hlas našich europoslancov pomohol zvrátiť súčasnú vojnovú politiku EÚ, ktorá vedie k zničeniu Európy. Lebo bez iniciatívy USA, masívnej politickej, mediálnej, finančnej a vojenskej podpory NATO a EÚ, by vojna na Ukrajine nebola!
Predstavte si situáciu: Známy vás pozve na obed. Sám vám vyberie menu a počas obeda ohovára vášho spoločného známeho. Po skončení obeda vás požiada, aby ste obed zaplatili. Aj zaňho!
Čašník ešte nie je pri stole. Nebudem počúvať nejakého Lajosa, ktorý ma nabáda, aby som celý cech zaplatil. Preto pôjdem voliť. Nič nie je stratené, ak sa sám nestratím!
"Debata však musí mať zmysel, byť kultivovaná a slušná. Extrémistické a nenávistné komentáre, hoaxy šíriace paniku, do nej nepatria."
Toto Pravda pripomína čitateľovi, ktorý sa chce zapojiť do debaty, ale pre vedúceho zahraničného oddelenia Pravdy to neplatí! Dať do názvu článku sadistickú zvrhlosť a s obdivom o nej písať, to normálny človek a za triezva neurobí!
Karel Čapek napísal: " Kdo je slušný, byl slušný vždycky, kdo byl věrný, je věrný i teď. Kdo se točí s větrem, točil se s větrem i dřív, kdo myslí, že teď přišla jeho chvíle, myslel vždycky jen na sebe. Nikdo se nestává přeběhlíkem, kdo jím nebyl vždycky, kdo mění víru, nemá žádnou… Kdo nenávidí, měl v sobě tu nenávist vždycky, kde by se v něm tak najednou vzala!"
Boli časy, keď novinári boli vzdelaní, dodržovali morálny kódex a vážili si názory iných, aj keď s nimi polemizovali. Situácia sa zmenila a nielen u nás. "Spoločný Západ" sa dostal do ťažkej, mnohostrannej krízy, z ktorej nevie nájsť východisko, preto chce cenzúrou zakázať občanom aby sa k tomu kriticky vyjadrovali v médiách. Predstavitelia USA a EÚ odmietajú vidieť, že Čína a Rusko nie sú systémy, ale iné civilizácie a preto im chýba povedomie, že tieto civilizácie majú právo existenciu a život podľa svojich predstáv.
Príkladom môže slúžiť situácia okolo rozhovoru Carlsona s Putinom, keď Leyenová volala po sankcionovaní amerického novinára a zákaze jeho vstupu do EÚ. Carlson viedol tento rozhovor ako zástanca Ameriky, dbajúc o vlastnú novinársku integritu, ale s plným rešpektom k politickej osobnosti. Tento typ inteligencie našim novinárom chýba. Pri politikoch s ktorými nesympatizujú vedú rozhovor ako prokurátor s obžalovaným, presadzujúc vlastný názor, ktorý ma nezaujíma.
Diplomacia nie je súťaž Mister sympatia!
Čítal som, že Nemecko aj Francúzsko budú mať na inaugurácii prezidenta Ruskej federácie svojho zástupcu. Ale niektoré malé štáty si pri tejto príležitosti budú liečiť svoje mindráky a ukazovať akí sú smelí.
"Akademický svet bol abnormálne zakrpatený."
Vyjadruješ sa k niečomu o čom nič nevieš! Vedeckovýskumná základňa na Slovensku bola rozsiahla. Každý rezort mal výskumné ústavy, aj veľké podniky mali svoj výskum a vývoj, SAV mala oveľa viac pracovníkov ako má teraz a podľa citačného indexu aj dobré vedecké výsledky. Situácia sa po zmene režimu kardinálne zmenila. Zrušili sa rezortné výskumné ústavy, neexistuje podnikový výskum a vývoj, lebo ten má zahraničný majiteľ doma. Minimalizovali sa prostriedky na vedu. Nadaní ľudia sa na Slovensku nemajú kde realizovať a odchádzajú do zahraničia. Profesor Becker o tom píše, ale ty zrejme nerozumieš textu!
„Necas“ a „Francikopppus“, kto si na kabáte zapne prvý gombík zle, už sa poriadne nepozapína. To sa stalo na Slovensku. Pripomínam, čo napísal prof. Becker:
„Druhá Dzurindova vláda z rokov 2002 a 2006, vo farbe už prísne neoliberálna, prešla do extrémnej verzie neoliberálnej politiky. Išla vysoko nad rámec neoliberálnych smerníc EÚ a pred zahraničným kapitálom sa správala ako vzorný horlivý žiak. Hoci neoliberálni politici tvrdili, že predobrazom je Západ, koncepcie hospodárskej politiky sa na Slovensku preberali z periférie.“
„Po bankovej kríze na konci 90. rokov – súbežne s prístupovými rokovaniami s EÚ – boli najvýznamnejšie slovenské banky reštrukturalizované, privatizované a predané zahraničným bankám. Podiel zahraničných bánk na kapitále bankového sektora je vyše 90 %. Je teda v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu veľmi vysoký.“
Tak vznikol zásadný problém, lebo niektoré rozhodnutia sú nevratné (nevýhodná privatizácia bánk v réžii Mikloša). Ekonóm Francikopppus to nechápe!
Som rád, že na rovnakú tému som si mohol prečítať aj článok profesora Beckera, uverejnený v Pravde o deň skôr. Rozdiel v ponímaní problémov, a ich interpretácia. je u autorov neprehliadnuteľný. Možno je to tým, že profesor Becker je ekonóm a autorka tohto článku predovšetkým političkou. Vidno to aj na jej nutkavej potrebe spomenúť Fica v negatívnej súvislosti.
Dňa 31. januára 2023 sa v sále Spaak 5B1 Europarlamentu začala veľká konferencia o konečnom rozdelení Ruska po víťazstve vo vojne. V pozývacom liste na toto podujatie, ktoré sa konalo pod záštitou EÚ, bolo uvedené: „Je naivné si myslieť, že Ruská federácia po konečnej porážke zostane v rovnakom ústavnom a územnomm rámci. …… Vo vnútri Ruskej federácie môžu vzniknúť nové prozápadné štáty, ktoré posilnia stabilitu v niekoľkých rajónoch Európy a Euroázie.“
Organizátorkou konferencie bola Anna Fotyga, europoslankyňa, bývalá poľská ministerka zahraničia a nebolo to prvé podujatie ktoré organizovala na túto tému.
Občania Ruskej federácie určite snívajú o tom, ako sa im bude žiť pod žičlivou čižmou okupantov v rozparcelovanej krajine a v návale nadšenia pre takú perspektívu zvrhnú Putina.
V tejto súvislosti som si spomenul na dve príslovia: „Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili.“ a „Pýcha peklom dýcha.“
Výročie vstupu do EÚ môžeme vnímať ako holý fakt, alebo ako dôvod na oslavu. Je vecou nášho nastavenia.
Osobne ako kritérium úspechu považujem odpoveď na otázku, či súčasný svet je bezpečnejší ako ten, v ktorom sme vstupovali do EÚ. Život máme len jeden a negatívna odpoveď na túto otázku eliminuje všetko – aj to dobré čo sa dosiahlo.
Na zamyslenie ponúkam dve tvrdenia amerického politológa G. Friedmana: „Korene európskej ekonomickej integrácie nevznikli z vízie európskych štátnikov. Dosiahnutý cieľ bol dedičstvom americkej vízie a stratégie“ (Ohrozená Európa, 2015). V máji 2022, v článku How the Ukraine War May End, píše: „Američania nemôžu byť šťastnejší. Rusi mrhajú svojou silou a USA môžu zasiahnuť zbraňami, ale vyhnúť sa vojne. USA môžu pokračovať v tom čo robia s minimálnym rizikom a Ukrajinci nemajú inú možnosť, ako bojovať.“
Ale nevyhovárajme sa na Američanov. To, že sa EÚ fakticky stala výkonným orgánom NATO pre oblasť politiky a ekonomiky v Európe je hlavne našou vinou.
„Nestranní pozorovatelia by po kontroverzných opatreniach ……“
Nestrannosť v politických diskusiách a analýzach neexistuje a ani existovať nemôže, lebo termíny, ktoré používame, nie sú ideologicky neutrálne. Obsah jednotlivých pojmov je určovaný kontextom a sémantickými štruktúrami. Ovplyvňuje nás aj výchova, vzdelanie, predpisy a ideologicky aktívny štátny aparát. Napríklad pojmy „buržoázia“, „kapitalizmus“, „fašizmus“ …. bude inak vnímať komunista a kapitalista.
Tvrdenie, že „ medzi koaličným a opozičným táborom bola vyoraná príliš hlboká brázda“ je blízke k pravde. Až na to, že to je skôr priekopa. Aj autor článku, a novinári vo všeobecnosti, roky intenzívne orali a výsledok sa dostavil. Nemám pocit, že si uvedomujú svoj podiel na súčasnej mizérii. Ich agresívne, jednostranné a na argumenty chudobné výtvory nie sú správnym materiálom, ktorý by tú pomyselnú brázdu pomohol zasypať. Ale prehĺbiť, to dokážu.
Podivný nadpis článku. Možno mať dobrý pocit, keď sme krok pred vypuknutím svetovej vojny, hospodársky sa nám nedarí, jednotlivé štáty aj Únia sa enormne zadlžujú a naša závislosť na Spojených štátoch je na úrovni kolónie?
Blížia sa voľby do europarlamentu a eurohujeri sa obávajú o výsledok. Píšu oslavné články o Únii napriek tomu, že je v najhoršej situácii vo svojej histórii. Orgány EÚ zlyhali pri riešení migrácie, pri pandémii, nezmyselnými opatreniami znižujú ekonomickú výkonnosť a zavliekli nás do bezvýchodiskovej vojny. Postupne vytvárajú totalitný federálny štát, kde metódou riadenia sú sankcie a využívanie eurofondov na vydieranie štátov a korumpovanie politikov.
Marcinčin sa nevyjadruje ako ekonóm, ale ako politik. Slováci nenaťahujú ruky, ako tvrdí. Vstúpili sme do systému, ktorého pravidlá sme nemohli ovplyvniť. Eurofondy by sme nepotrebovali, keby sa firmy, ktoré tu tvoria zisk, museli zdaňovať na Slovensku a keby neexistovali daňové raje, proti ktorým Únia nič nepodniká.
V EÚ sa končí funkčné obdobie 2019-2024. Patrilo by sa aby Geist toto obdobie zhodnotil. Dá sa to vyjadriť aj jedným slovom – debakel.
Ako občan od štátu a EÚ vyžadujem minimálne zabezpečiť: mier a bezpečnosť, podmienky pre ekonomickú prosperitu a občianske slobody.
Európska diplomacia neexistuje. Borrell je vojnový štváč. Minské dohody sa bojkotovali. Ekonomika štátov EÚ upadá pre vysoké ceny energií a poľnohospodárstvo pre Green Deal. Európska centrálna banka vykázala za rok 2023 stratu 1,3 miliardy eur. Ale šéfka EK Leyenová na svetovom ekonomickom fóre vyhlásila, že najväčšou hrozbou sú dezinformácie. Funkcionári a byrokracia EÚ sa boja vlastných občanov.
EÚ se mení na totalitný federálny štát. Jeho pracovnou metódou sa stali sankcie. Predstavitelia EÚ žijú v bludných predstavách o svojej dôležitosti, hoci ich politika je len prevodovou pákou tej americkej. Vedú rozšafnú finančnú politiku - verejný dlh eurozóny je takmer 90% HDP a štátny dlh za EÚ presiahol 131,5 biliónov eur!
George Soros o ekonómii: „Ekonómia nie tvrdá veda ako fyzika, lebo je spoločenskou vedou. Tvoria ju ľudia, ktorí jednajú na základe nedokonalého porozumenia veciam“. Mne, ako laikovi, súčasný stav ekonomickej teórie pripadá ako ekonomická politika, aplikovaná v prospech oligarchov.
Pri tvorbe prognózy pre Slovensko nevystačíme s údajmi a popisom diania na Slovensku. Do úvahy treba vziať politickú situáciu v USA a ich astronomický dlh 25 biliónov USD. Budú ho riešiť, tradične, na úkor iných, predovšetkým EÚ, ktorá sa dostala do závislosti na USA. Bohaté (bývalé koloniáne) štáty EÚ si vytvorili vnútroúnijné kolónie z postsocialistických štátov a budú riešiť svoje problémy aj na ich účet.
Hospodárstvo, priemysel a financie sú v SR v rukách zahraničných majiteľov z krajín, ktoré tu majú nielen ekonomické, ale aj politické záujmy. Nepochybujem o tom, že ich budú využívať vytváraním politického a ekonomického nátlaku (vydierania?) na vládu. To je parameter, ktorý sa nedá kvantifikovať!
Napadajú ma kacírske myšlienky. Je ekonómia vedou? Predsa existuje teória peňazí. Platí ešte, keď možno „vytvoriť“ peniaze z ničoho? Aká je to veda, keď jej zákony netreba rešpektovať? Bola niekedy väčšia záplava peňazí?
Z histórie vieme, že mnohé plánované vojny sa neuskutočnili a prebiehajúce vojny sa ukončili pre nedostatok peňazí. Práve som čítal, že súhrnná pomoc (finančná, humanitárna a vojenská) prisľúbená Ukrajine Spojenými štátmi, EÚ a ďalšími partnermi činí 242 miliárd € a nikoho nebolí hlava z toho kedy a ako sa splatia pri chradnúcej ekonomike. Pocíti to najmä stredná vrstva.
Takže aj ekonómovia prispeli k súčasnej situácii vo svete. Keby zajtra nastal vo svete mier a prestali by sa vyrábať zbrane, ekonomika USA sa dostane do ťažko riešiteľných problémov a pokles hodnoty dolára privedie svet do krízy. A to ma desí najviac. Ale možno sa mýlim a niekto mi vysvetlí kade vedie cesta do radostnej budúcnosti.
Odporúčame