Pani Šikulová, spisovateľ by mal mať cit pre situáciu. Aj takú, v ktorej sa nachádza naša spoločnosť. Keď neviete ovládať svoje emócie, hľadajte pomoc tam, kde vám ju môžu poskytnúť a nevťahujte ma, čitateľa, do svojich nezvládnutých problémov!
Pani Šikulová, spisovateľ by mal mať cit pre situáciu. Aj takú, v ktorej sa nachádza naša spoločnosť. Keď neviete ovládať svoje emócie, hľadajte pomoc tam, kde vám ju môžu poskytnúť a nevťahujte ma, čitateľa, do svojich nezvládnutých problémov!
Súhlasím s obsahom článku.
Návrat autorky do redakcie Pravdy bol zo strany majiteľa novín dobrý krok. Osobitne, ak by išlo o nahradenie Mariána Repu!
Z článku je cítiť bezradnosť a nedostatok odvahy autora („teraz si držme palce…).
Slovensko, pre konflikt na Ukrajine, sa stalo predmetom záujmu zahraničia. Záujem má rôzne podoby, vrátane zasahovania do vnútornej politiky SR. Preto sa náš život dostal do dramatickej polohy, ktorej aktérom nie sú iba politické strany.
Upokojenie situácie je našim záujmom. Nepomôžu nám okrúhle stoly politikov bez jasne formulovaného cieľa, lebo mnohí politici sú na deštruktívnej politike zainteresovaní. Finančne, aj nedostatkom vzdelania a schopnosti robiť niečo tvorivé.
Nateraz nehľadajme vinníka, ale riešenie. Nezačnime ideologickou oblasťou, ale sústreďme aktivitu politikov na jeden problém – ekonomiku SR. Je ťažiskový a ekonómia má určité zákonitosti, ktoré pomôžu aktérom pri hľadaní riešenia. Napokon sa aj ukáže, akým intelektuálnym potenciálom disponujú politické strany. Bez jasne definovanej vízie nemá Slovensko budúcnosť. Koordinátom spoločného riešenia by mohol byť Ekonomický ústav SAV.
„Deň po atentáte to vyzeralo, že politici i významní hráči na politickom kolbišti si vstúpili do svedomia.“
Páni novinári, ste, či nie ste významní hráči na politickom kolbišti? Keď nie ste, tak sa podľa toho správajte a neprezentujte sa ako mudrci a majstri sveta. Keď ste významní, kam sa podela vaša zodpovednosť? Kedy si ju uvedomíte a vstúpite si do svedomia?
Môj návrh ako začať s upokojením situácie v spoločnosti je jednoduchý. Predstavitelia printových a elektronických médií si sadnú okolo okrúhleho stola a zaviažu sa, ako budú hodnotiť a kontrolovať plnenie Etického kódexu novinára. Veď si ho sami napísali a schválili! Dohoda bude jednoduchšie ako pri okrúhlom stole politikov, lebo väčšina novinárov píše to isté. My, čitatelia, pomôžeme novinárom nájsť aj iné témy ako téma "Fico".
Už sa teším ako budú žurnalisti písať nestranne, vyvážene, objektívne, čestne, zodpovedne, pravdivo a budú dôsledne overovať fakty. Veď si to napísali do Kódexu a sú to slušní inteligenti. Mýlim sa?
Autorka je pracovníčkou pražskej politickej mimovládky Evropské hodnoty. Článok mi pripadá ako plnenie domácej úlohy neveľmi šikovnej propagandistky. Nie je to prekvapujúce pre toho kto si pozrel čím sa mimovládka zaoberá a kto ju financuje.
Pani Iris,
k upokojeniu situácie by nepochybne prispelo, keby novinári rešpektovali pravidlá, ktoré si sami určili a prijal ich Slovenský syndikát novinárov – Etický kódex novinára.
V časti základné princípy práce novinára sa uvádza aj toto: „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.“
Keď budú ľudia pracujúci v mediálnej oblasti dodržovať tieto pravidlá, budú mať morálne právo hodnotiť, poúčať a kritizovať iných - a budú prínosom pre spoločnosť. V opačnom prípade sú pre spoločnosť skôr príťažou.
Nechápem, prečo redakcia umožnila diskusiu k tomuto stanovisku chirurga? Diskutéri tam neboli, nemajú relevantné informácie, nie sú odborníci.
Situácia v ktorej sa nachádzame nie je dielom náhody, ale systematickej činnosti, preto jej riešenie bude komplikované. Vyhlásenia a gestá politikov a politických strán majú význam len keď sa pretavia v konkrétne činy. Iba tak má význam okrúhly stôl politických strán.
Preklenúť protirečivé stanoviská možno len prácou na spoločnom projekte. Tým by mohla byť stratégia ekonomického rozvoja SR. Ukázalo by sa, ktoré politické strany chcú skutočne riešiť problém a majú na to odborníkov a predstavu ako postupovať, a ktoré chcú iba politikárčiť.
S vypracovaním stratégie máme skúsenosť. V roku 2010 vypracovala skupina odborníkov z SAV, vysokých škôl a štátnej správy Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti a predložili ju vláde, ktorej sa práve ujala Radičová. Žiaľ, nevenovala jej žiadnu pozornosť. Za Stratégiou nestála žiadna politická strana, čo som považoval za prednosť, ale nebolo to tak. Preto je potrebné zaviazať k tomu politické strany. Uvideli by sme, čo chcú urobiť pre Slovensko!
Zaujímavý článok. Som rád, že Pravda, aj keď ju kritizujem, uverejňuje občas aj obsahovo náročnejšie úvahy.
Nedávno uverejnil Dr. Kluvanec článok o publikácii, ktorú v roku 2009 uverejnil Michal Šimečka počas štúdia v Anglicku. (Diffusion and civil society mobilisation in coloured revolutions.) Práca má 20 strán a možno ju považovať takmer za manuál - aké prostriedky a nástroje treba použiť na vyvolanie pádu legitímne zvolených vlád. Aktiváciu mimovládok s mládežníckou podporou vníma Šimečka ako kľúčové prvky mobilizácie más.
Predpokladám, že progresívec Šimečka sa nevzdal funkcie podpredsedu europarlamentu z vlastnej iniciatívy. Dostal úlohu, aby v praxi na Slovensku využil to, čo sa pri školení v Anglicku naučil a kvôli čomu mu jeho dobrodinec platil drahé štúdium v Oxforde.
Aké má Šimečka výsledky, to prenechávam na posúdenie čitateľovi. Ale počas pobytu v Anglicku si progresívec mohol všimnúť, že po dvoch prehratých voľbách tam predseda politickej strany odstupuje z funkcie.
Na otázku kto zlyhal a kto sa má kajať mám aspoň čiastkovú odpoveď: autor článku, redakcia Pravdy, novinári v mainstreamových médiách - pokorní to sluhovia oligarchov. Keby nepublikovali štvavé a vulgárne prejavy politikov, tí by sa museli prispôsobiť.
Pravdu pravidelne sledujem. Za ostatných päť rokov bolo len málo dní v ktorých by nespomínali Fica. Aj keď bol v opozícii. A vždy v negatívnej konotácii. S objektívnosťou to má máločo spoločné.
Po atentáte na premiéra polícia vyzvala médiá, aby pre upokojenie situácie obmedzili na určitý čas publikovanie reakcií čitateľov. Pravda to, až na dva články, ignorovala. Nevenovala žiadnu pozornosť stovkám štvavých reakcií. Napr. „Mr. Gogo“ včera bol na debate v Pravde od 7:04 do 23:04 a uverejnil 135 tendenčných kydov. Nie je možné, aby si to admin nevšimol.
Opozícia a jej médiá zrejme budú pokračovať v doterajšom trende. Je to pohodlné, zabehané a dobre platené. Nemajú a ani nechcú mať iný plán. Obávam sa budúcnosti.
Končiace sa funkčné obdobie riadiacich orgánov EÚ považujem za fiasko – nezvládnutie pandémie (vrátane škandálneho spôsobu objednávania vakcín), úplná absencia diplomacie pri riešení hroziacich konfliktov, neúspešná sankčná politika, rezignácia na vlastnú politiku a víziu do budúcnosti, zneužívanie eurofondov na vydieranie štátov, obrovský nárast zadĺženia (dlh vlády Európskej únie v roku 2022 dosiahol 13 272 709 miliónov eur), strach pred občanmi EÚ obmedzovaním slobody slova.
Nevyhnutnú zmenu nedokážu realizovať poslanci, ktorí chcú pokračovať v súčasnom trende. Preto treba ísť k voľbám.
Sociológ prof. Keller v súvislosti s týmito voľbami napísal: „ Ve volbách do europarlamentu nejde o levici a pravici, ale o udržení posledních zbytků národní suverenity. Proto by každý z kandidátů měl zcela jednoznačně říct, zda je pro zrušení práva veta, zda souhlasí se zavedením povinných kvót na přijímání migrantů s možností platit výpalné v případě neochoty je přijmout.“
Základnou úlohou štátu je zabezpečiť občanom pokojný život – mier. Napokon prvotnou myšlienkou pri založení Európskej únie bolo, že bude mierovým projektom.
Na riešenie medzinárodných vzťahov by mala slúžiť diplomacia. Ale šéfovi európskej diplomacie Borrellovi to zabudli povedať a tak opakovane vyhlasuje, že rusko-ukrajinský spor sa musí vyriešiť na bojisku. Ak je zbytočná diplomacia, nie je zbytočný aj Borrell? Keď raz historici budú hodnotiť túto krízu určite im neujde, že Európska únia, Nemecko a Francúzsko ako garanti Minských dohôd, neurobili od roku 2014 pre zabránenie vojenskej konfrontácii vôbec nič.
Preto treba ísť k voľbám do Európskeho parlamentu. Aby aj skromný hlas našich europoslancov pomohol zvrátiť súčasnú vojnovú politiku EÚ, ktorá vedie k zničeniu Európy. Lebo bez iniciatívy USA, masívnej politickej, mediálnej, finančnej a vojenskej podpory NATO a EÚ, by vojna na Ukrajine nebola!
Predstavte si situáciu: Známy vás pozve na obed. Sám vám vyberie menu a počas obeda ohovára vášho spoločného známeho. Po skončení obeda vás požiada, aby ste obed zaplatili. Aj zaňho!
Čašník ešte nie je pri stole. Nebudem počúvať nejakého Lajosa, ktorý ma nabáda, aby som celý cech zaplatil. Preto pôjdem voliť. Nič nie je stratené, ak sa sám nestratím!
"Debata však musí mať zmysel, byť kultivovaná a slušná. Extrémistické a nenávistné komentáre, hoaxy šíriace paniku, do nej nepatria."
Toto Pravda pripomína čitateľovi, ktorý sa chce zapojiť do debaty, ale pre vedúceho zahraničného oddelenia Pravdy to neplatí! Dať do názvu článku sadistickú zvrhlosť a s obdivom o nej písať, to normálny človek a za triezva neurobí!
Karel Čapek napísal: " Kdo je slušný, byl slušný vždycky, kdo byl věrný, je věrný i teď. Kdo se točí s větrem, točil se s větrem i dřív, kdo myslí, že teď přišla jeho chvíle, myslel vždycky jen na sebe. Nikdo se nestává přeběhlíkem, kdo jím nebyl vždycky, kdo mění víru, nemá žádnou… Kdo nenávidí, měl v sobě tu nenávist vždycky, kde by se v něm tak najednou vzala!"
Boli časy, keď novinári boli vzdelaní, dodržovali morálny kódex a vážili si názory iných, aj keď s nimi polemizovali. Situácia sa zmenila a nielen u nás. "Spoločný Západ" sa dostal do ťažkej, mnohostrannej krízy, z ktorej nevie nájsť východisko, preto chce cenzúrou zakázať občanom aby sa k tomu kriticky vyjadrovali v médiách. Predstavitelia USA a EÚ odmietajú vidieť, že Čína a Rusko nie sú systémy, ale iné civilizácie a preto im chýba povedomie, že tieto civilizácie majú právo existenciu a život podľa svojich predstáv.
Príkladom môže slúžiť situácia okolo rozhovoru Carlsona s Putinom, keď Leyenová volala po sankcionovaní amerického novinára a zákaze jeho vstupu do EÚ. Carlson viedol tento rozhovor ako zástanca Ameriky, dbajúc o vlastnú novinársku integritu, ale s plným rešpektom k politickej osobnosti. Tento typ inteligencie našim novinárom chýba. Pri politikoch s ktorými nesympatizujú vedú rozhovor ako prokurátor s obžalovaným, presadzujúc vlastný názor, ktorý ma nezaujíma.
Diplomacia nie je súťaž Mister sympatia!
Čítal som, že Nemecko aj Francúzsko budú mať na inaugurácii prezidenta Ruskej federácie svojho zástupcu. Ale niektoré malé štáty si pri tejto príležitosti budú liečiť svoje mindráky a ukazovať akí sú smelí.
"Akademický svet bol abnormálne zakrpatený."
Vyjadruješ sa k niečomu o čom nič nevieš! Vedeckovýskumná základňa na Slovensku bola rozsiahla. Každý rezort mal výskumné ústavy, aj veľké podniky mali svoj výskum a vývoj, SAV mala oveľa viac pracovníkov ako má teraz a podľa citačného indexu aj dobré vedecké výsledky. Situácia sa po zmene režimu kardinálne zmenila. Zrušili sa rezortné výskumné ústavy, neexistuje podnikový výskum a vývoj, lebo ten má zahraničný majiteľ doma. Minimalizovali sa prostriedky na vedu. Nadaní ľudia sa na Slovensku nemajú kde realizovať a odchádzajú do zahraničia. Profesor Becker o tom píše, ale ty zrejme nerozumieš textu!
„Necas“ a „Francikopppus“, kto si na kabáte zapne prvý gombík zle, už sa poriadne nepozapína. To sa stalo na Slovensku. Pripomínam, čo napísal prof. Becker:
„Druhá Dzurindova vláda z rokov 2002 a 2006, vo farbe už prísne neoliberálna, prešla do extrémnej verzie neoliberálnej politiky. Išla vysoko nad rámec neoliberálnych smerníc EÚ a pred zahraničným kapitálom sa správala ako vzorný horlivý žiak. Hoci neoliberálni politici tvrdili, že predobrazom je Západ, koncepcie hospodárskej politiky sa na Slovensku preberali z periférie.“
„Po bankovej kríze na konci 90. rokov – súbežne s prístupovými rokovaniami s EÚ – boli najvýznamnejšie slovenské banky reštrukturalizované, privatizované a predané zahraničným bankám. Podiel zahraničných bánk na kapitále bankového sektora je vyše 90 %. Je teda v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu veľmi vysoký.“
Tak vznikol zásadný problém, lebo niektoré rozhodnutia sú nevratné (nevýhodná privatizácia bánk v réžii Mikloša). Ekonóm Francikopppus to nechápe!
Som rád, že na rovnakú tému som si mohol prečítať aj článok profesora Beckera, uverejnený v Pravde o deň skôr. Rozdiel v ponímaní problémov, a ich interpretácia. je u autorov neprehliadnuteľný. Možno je to tým, že profesor Becker je ekonóm a autorka tohto článku predovšetkým političkou. Vidno to aj na jej nutkavej potrebe spomenúť Fica v negatívnej súvislosti.
Dňa 31. januára 2023 sa v sále Spaak 5B1 Europarlamentu začala veľká konferencia o konečnom rozdelení Ruska po víťazstve vo vojne. V pozývacom liste na toto podujatie, ktoré sa konalo pod záštitou EÚ, bolo uvedené: „Je naivné si myslieť, že Ruská federácia po konečnej porážke zostane v rovnakom ústavnom a územnomm rámci. …… Vo vnútri Ruskej federácie môžu vzniknúť nové prozápadné štáty, ktoré posilnia stabilitu v niekoľkých rajónoch Európy a Euroázie.“
Organizátorkou konferencie bola Anna Fotyga, europoslankyňa, bývalá poľská ministerka zahraničia a nebolo to prvé podujatie ktoré organizovala na túto tému.
Občania Ruskej federácie určite snívajú o tom, ako sa im bude žiť pod žičlivou čižmou okupantov v rozparcelovanej krajine a v návale nadšenia pre takú perspektívu zvrhnú Putina.
V tejto súvislosti som si spomenul na dve príslovia: „Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili.“ a „Pýcha peklom dýcha.“
Odporúčame