Výročie vstupu do EÚ môžeme vnímať ako holý fakt, alebo ako dôvod na oslavu. Je vecou nášho nastavenia.
Osobne ako kritérium úspechu považujem odpoveď na otázku, či súčasný svet je bezpečnejší ako ten, v ktorom sme vstupovali do EÚ. Život máme len jeden a negatívna odpoveď na túto otázku eliminuje všetko – aj to dobré čo sa dosiahlo.
Na zamyslenie ponúkam dve tvrdenia amerického politológa G. Friedmana: „Korene európskej ekonomickej integrácie nevznikli z vízie európskych štátnikov. Dosiahnutý cieľ bol dedičstvom americkej vízie a stratégie“ (Ohrozená Európa, 2015). V máji 2022, v článku How the Ukraine War May End, píše: „Američania nemôžu byť šťastnejší. Rusi mrhajú svojou silou a USA môžu zasiahnuť zbraňami, ale vyhnúť sa vojne. USA môžu pokračovať v tom čo robia s minimálnym rizikom a Ukrajinci nemajú inú možnosť, ako bojovať.“
Ale nevyhovárajme sa na Američanov. To, že sa EÚ fakticky stala výkonným orgánom NATO pre oblasť politiky a ekonomiky v Európe je hlavne našou vinou.