Predchádzajúce dni vnímam ako príbeh dvoch semafórov.
Prvým je semafór ohnutý Dankom. Komentátori a opozícia sa smelo pustili do riešenia tohto kardinálneho problému Slovenska. (Tým nechcem povedať, že správanie Danka bolo primerané!)
Ale máme tu aj druhý semafór. Prišla ho postaviť delegácia amerického Kongresu. Táto nepochybne významná udalosť, ktorá je zriedkavá, prešla bez povšimnutia skvelých žurnalistov. Nebol manuál, nebolo od koho odpisovať, nebola odvaha publikovať vlastný názor. (Ak taký majú?) Ani skvelý Matišák neposlal otázky nejakému americkému profesorovi z málo známej univerzity, lebo vopred nevedel ako by mala vyzerať odpoveď.
Ale možno sa mýlim. Napokon keď novinári uverili, že kvalita justície na Slovensku stojí na Lipšicovi, prečo by neuverili, že americká delegácia prišla na Slovensko výlučne preto, aby „ocenila Slovensko ako dôveryhodného partnera NATO". A preto rokovala s prezidentkou oddelene od Fica, Blanára a Kaliňáka.


