Noviny majú mať špecializovaných komentátorov, ktorí sa zúčastňujú sa na vedeckých podujatiach a robia popularizáciu vedy. Nerobia to.
Veda nie je držiteľom pravdy, ale nositeľom poznania. A poznanie sa mení v mnohých oblastiach takmer zo dňa na deň. Vedecká pravda nie je závislá od toho, koľko vedcov sa istej teórie momentálne pridŕža, nie je vecou hlasovania. Tá pravda sa hľadá vo výskume a v debatách na vedeckých podujatiach.
Keď sa z vedeckého problému stane problém politický a ekonomický, vedecká pravda ide bokom. Obmedzuje sa komunikácia medzi vedcami, aby sa nespochybnilo to, čo má byť považované za pravdu - často v záujme tých, ktorí vedu financujú. Vedci, a časopisy sponzorované korporáciami, sa tomu prispôsobili.
Politici, ako hovorcovia korporácií, neraz určujú, čo sa má považovať za pravdu. A tak Brusel určil, že krajina ktorá nemá 75% zaočkovaných nedostane peniaze, vláda dáva médiám peniaze na propagandu a novinári píšu podľa scenára, bez znalostí o podstate problému.