Vychádzajúc z týchto požiadaviek musím priznať, že zavedenie tzv. druhého piliera spôsobom, ako sa to urobilo na Slovensku bolo veľmi nevydarené. Prvá vec je neúmerne veľké percento, ktoré sa zobralo z prvého piliera. To nutne muselo viesť k stavu, do akého sa sociálna poisťovňa dostala, keďže prostriedky z privatizácie to nemohli dlhodobejšie pokryť. Ďalšou vecou sú chybajúce záruky, že prostriedky v druhom pilieri budú použivané výhradne na účely, ktoré vedú k rozvoju spoločnosti.
Na druhej strane, ani hospodárenie sociálnej poisťovne nie je také, ako by malo byť. Napriek tomu sa mi zdá ľahšie dosiahnuť to , čo od systému požadujem, v prvom pilieri. V druhom je určite ťažšie stanoviť také pravidlá, aby tie ciele spĺňali a zabezpečiť ich účinnú kontrolu. Ak by sa to podarilo, potom kombinácia prvého a druhého piliera by mohla byť efektívnejšia a zároveň dostatočne bezpečná.