Ked diskutabilne, tak podiskutuj ... Predsa je to jedina rozumna moznost. Jednak je nepohodlie pri autorizovani kartou alebo appkou (u kazdeho poskytovatela nabijania navyse inou), no horsie je ze podstatnu cast problemov s nabijanim na verejnych nabijackach sposobuju problemy s autorizaciou. Tu zase musim spomenut porovnanie s pristupom tesly. Pre teslu je dolezite v prvom rade nabit, ak im zlyha autorizacia, ci iny problem, auto sa nabije zadarmo. Na verejnych platenych bez autorizacie nikto nenabije. Nedavno mali nove teslacke niekolko dni chybu v softveri, takze nabijali vsetci zadarmo, nielen tesly. Az sa mi zda, ze to bol skor zamer a sluzilo to ako PR.
Ano EU verzia TM3 ma CCS, EU verzie TMS a X maju Typ2, ktory pouzivaju na AC aj DC, no mozu nabijat aj na CCS - k starsim sa da dokupit redukcia, novsie ju maju vo vybave auta. S a X sa daju nabijat aj na chademo pomocou redukcie - malo to vyznam hlavne v zaciatkoch, ked bolo malo nabijaciek a vecsina bola chademo.
Teslacke nabijacky mali hned na zaciatku nabijaci vykon 120kW, v tom case este ani nebol EU standard CCS, boli len nabijacky s chademo konektorom a vykonom do 50kW, ktore sa stavali v EU pre japonske elektromobily s chademo, pretoze auta s CCS este neboli. Takze Tesla musela stavat vlastne nabijacky, aby sa dalo jazdit na dlhsie trasy. Navyse tesla poskytovala (pre starsie auta stale poskytuje) na svojich nabijackach nabijanie zadarmo.
Dnes su nove Tesla superchargery uz len s konektorom CCS a na starsie dorobili k povodnemu tesla konektoru aj CCS konektor. Cize vsetky tesla nabijacky v EU podporuju EU standard CCS. Viackrat sa uz hovorilo, ze by bolo mozne uvolnit teslacke nabijacky pre vsetky auta s CCS, no to by auta v EU museli podporovat autorizaciu (hoci standard uz davno je) a museli by sa dohodnut aspon najdolezitejsi prevadzkovatelia nabijania. No to sa s velkou pravdepodobnostou nestane, zrejme tiez preto, ze drviva vecsina DC nabijaciek bola financovana z fondov EU.
EU automobilky placu a o vystavbu nabijaciek ziadaju uniu. Tesla stavia nabijacky po celom svete za svoje a pritom ma najvecsiu siet nabijaciek. Navyse teslacke nabijacky su najspolahlivejsie, auta sa na nich autorizuju same cez riadiace signaly v nabijacom konektore. Nabijacie stojany mozu byt preto velmi jednoduche, nemaju ziadny displej ani ziadne ovladanie - vsetky informacie o nabijani su v aute a mobilnej aplikacii.
Zakladna chyba tejto studie su vstupne podmienky. Zle zvolene vstupy davaju zle vysledky.
Zvolili ako vstupne media elektrinu, naftu a benzin. Vodik navyse zakomponovali tak, ze ho najprv vyrabaju z elektriny, pritom dnes sa vyraba hlavne z plynu. Ak by pocitali s tym, ze vodik je uz vyrobeny, cisla by boli ine. Keby sa vstupne udaje este posunuli vyrobne dozadu, tak by sa musela zaratat efektivita vyroby elektriny, benzinu ci nafty. Keby sme isli este dalej, tak by sme museli zaratat objavenie lozisk, tazbu a dopravu ropy, uhlia plynu. A mozno by sme skoncili pri praslickach a dinosauroch. A kedze elektrina sa vyraba z kadecoho, musela by sa zaratat efektivita vyroby energetickeho mix-u - co je vlastne somarina. A aj cela takato studia ma podobnu vypovednu hodnotu.
Autor by mohol vedieť, ze za vlády Moravčika sme už nemali kčs.
Skoda Citigoe/VW e-up/Seat mii maju original drziak na vlastny mobil/tablet s prislusnymi aplikaciami, takze take riesenie je v EU uz homologovane:
Vypocet pekny, len tych 48V je zle... daj namiesto 48V 400V a vsetko bude inak. Baterie BEV maju napetie okolo 400V, niektore novsie BEV okolo 800V. Nabijanie elektromobilov priamo z rozvodnej siete (zabudovanymi nabijackami v autach) byva od 7,2kW do 22kW, najcastejsie 11kW (3fazy/16A), vynimocne 43kW 3f/63A ma len starsia verzia renault zoe.
Rozne metodiky vypoctu s roznymi odhadmi vstupnych dat davaju ine vysledky - no nie radovo.
Moj vypocet vychadza s predpokladu, ze 10kg nafty/benzinu je pre vozidla
ekvivalentom 30kWh a ze stvrtina b/n sa spali v osobnych automobiloch, potom je to tych 5% spotreby elektriny pre vsetky osobaky, keby boli elektromobilmi.
Ked pouzijem tvojich 2,4 miliona vozidiel a z dokumentu co si spomenul
spotrebu BEV 17.5 kWh/100km a najazd 12tis km/rok, tak jedno auto spotrebuje 2100kWh rocne a vsetkych 2,4 miliona 5040Gj, co je cca 15% celej spotreby el, teda 3x viac ako som odhadol ja.
Pritom tvrdim, ze moj vypocet je lepsi, lebo porovnava realne rocne spotreby benzinu/nafty a elektriny, pricom odhadnuty je ekvivalent spotreby ICE voci BEV: 10kg n/b voci 30kWh elektriny a ze stvrtinu b/n spalia os ICE.
Kontrola mojho ekvivalentu: pri pouziti 17,5kWh z dokumentu vychadza priemerna spotreba osobneho spalovaka 5,8 kg benzinu/nafty co povazujem za akceptovatelne. Mozno os ICE spalia viac ako 1/4 n/b.
Problem v distribucii sa da lahko riesit riadenim odberu. Distribucka predsa vie presne, kde ma uzke miesta - tak staci riadit odber nabijania podla zatazenia.
V malom sa to robi v domoch/bytoch, kde sa vykon nabijania riadi podla zatazenia hlavneho istica domu/bytu tak, ze pri zvyseni odberu domu/bytu sa znizi ci vypne nabijanie a pokracuje ked zataz v dome/byte poklesne.
U nas na BEV:
v predoslom kole 5000/BEV (dostali vsetci co poziadali aj tak sa nevycerpalo vsetko co bolo alokovane)
v prebiehajucom kole 8000/BEV (na zaklade registracie sa minulo vsetko (6mil) do 3 minut)
V Nemecku na BEV
bolo 3000stat + 3000vyrobca = 6000
teraz stat 6000 a vyrobca musi doplnit 3000 t.j. spolu tych 9000.
V Nemecku dostane dotaciu kazdy, kto splni podmienky.
Prave elektromobily (a ine spotrebice), u ktorych je mozne odlozit spotrebu a odoberany vykon sa da dialkovo riadit, efektivne pomahaju vyrovnavat spicky spotreby elektriny.
Prave nabijanie elektromobilov (oproti inym spotrebicom) sa da efektivne riadit podla mnozstva parametrov, nielen ceny.
Netreba na to ziadny sofistikovany elektromer ani premudrelu nabijaciu elektroniku. Riadiaci system distribucky komunikuje priamo s autom a zabezpeci nabitie auta na pozadovanu uroven nabitia v pozadovanom case za minimalnu cenu.
napr.:
Zase tendencny clanok. V zime je vecsia spotreba elektriny z mnozstva dovodov - spotreba elektromobilov sa na tom zatial podiela mizivym percentom a hned sa elektromobily vypichnu ako najvecsi problem. Zase fosilna lobby zapracovala alebo aj vyroba, ci distribucia elektriny si z titulu elektromobility chce zabezpecit nejake dotacie. Pritom riesenie je jednoduche - ako inak ako cez peniaze. Staci, ze cena elektriny bude zavisla od jej nedostatku ci prebytku a system sa stabilizuje. Vo viacerych krajinach je cena elektriny dynamicka a pri prebytku byva niekedy dokonca aj minusova. Vyrobe a distribucii sa oplati zaplatit odberatelom za odber pri prebytku, ked pomozu stabilizovat system.
Naopak, ked je nedostatok, spotrebitelia kupuju za vyssie ceny len tolko, kolko musia. Pri dynamickej cene su lokalne uloziska efektivne a pomahaju zrovnavat spicky odberu.
Vsetok spotrebovany benzin s polu s naftou je pre vozidla ekvivalentom 20% spotreby elektriny.
Teda, keby vsetky osobne vozidla jazdili na elektrinu, tak spotreba elektriny by stupla cca o 5%.
Cize od momentu, ked sa nebudu nepredavat ziadne osobaky s spalovacim motorom (teda ani hev a phev)
bude trvat este minimalve 15 rokov, dokedy budu (takmer) vsetky osobaky elektricke. Cize narast spotreby elrktriny o 5% by sa rozlozil na 30 az 40 rokov, co nie je ziaden problem pre vyrobu ani distribuciu.
Cca stvrtina benzinu/nafty sa zrejme dalsich 50 rokov nebude dat nahradit inym zdrojom energie. Ani narast spotreby elektriny z titulu elektromobility o15%, ked by teoreticky vozidla jazdili na elektrinu v tak dlhom casovom horizonte nie je ziaden problem.
Rocna spotreba nafty a benzinu na SK je pre vozidla ekvivalentom len 20% rocnej spotreby elektriny na SK.
U sutomobilov su lisovane spoje aj z dovodu lepsej odolnosti proti otrasom. Pajkovanim by sa lisovany spoj len pokazil. Chemickou odolnostou je pajkovany spoj urcite horsi - mozu mu ublizit pozostatky chemie cistenia pajkovaneho miesta, pritom aj uplne cisty cin koroduje skor a viac ako cista med.
Ked hovorime o startovani auta pri vybitej 12V baterii, tak na nudzove nastartovanie (zapnutie) elektromobilu pri vybitej 12V baterii staci mala pomocna 12V bateria s kapacitou 5 az 10Ah. Staci cca 30A po dobu 3-5 sekund - dokedy sa v BEV rozbehne DC/DC menic 400V->12V.
Ina vec je nabijanie vybitej hlavnej baterie BEV na ceste - je to mozne napr prenosnym generatorom, no je to zdlhave, lepsie je potiahnut elektromobil inym autom a pocas jazdy pripadne este dobijat hlavnu bateriu elektromobilu rekuperaciou.
V com je spajkovany spoj lepsi? Pre vecsie prierezy takmer v nicom:
Lisovany je lepsi,
- vodivostou lebo kontakt je med na med, cin na styku moze vodivost len zhorsit,
- lisovany je mechanicky odolnejsi - cin zatecie medzi pramene medenneho lanka a zhorsi ohybnost, kabel sa skor polame
- cinovany spoj pri tuhnuti mechanicky poskodi medene pramene - mikrotrhlinky
- cinovany spoj vyzaduje skusenosti s cinovanim, cinovany spoj sa da lahko pokazit, no lisovany dokaze urobit kvalitne aj menej kvalifikovany pracovnik
- lisovanie trva zlomok casu oproti cinovaniu
jedinou vyhodou cinovaneho spoja je jeho rozoberatelnost
Odporúčame