Štát prekreslí aj mapu ambulancií lekárov. Do leta bude zbierať údaje
bol som v nemocnici trikrát, dvakrát za komunistov a raz za kapitalistov v r. 1998. Za komunistov, presne ako opisuješ, radosť byť pacientom, ale v tom 98 prijali ma na chirurgiu, nemali na mňa pyžamo, len také zdrapy vytrhané, odrazu mi dali prvý obed, nemali pre mňa príbor tak mi spolupacient požičal aspoň svoju z domu prinesenú lyžicu, Keď som potreboval odborné vyšetrenia, za komunistov to bol ihneď po príchode na diagnostické pracovisko, v 98om už to bolo na objednávky a čakacie lehoty, lebo tieto výnosné diagnostické pracoviská mali sprivatizované súkromní lekári. A preto mi zomrela aj švagriná kardiačka, lebo po odpadnutí ju odviezla rýchla do nemocnice, napichali jej fľaše a mala ísť na odbornú diagnostiku, kde ju objednali o mesiac ,ale o 14 dní zomrela