Erdogan je raz čert a podporovateľ teroristov a raz veľký demokrat. Kto sa má v tých politických a mediálnych vyhláseniach vyznať. Odchádzam za pár dní do Turecka na dovolenku. Keď sa vrátim, napíšem, ako to tam vyzerá.
Erdogan je raz čert a podporovateľ teroristov a raz veľký demokrat. Kto sa má v tých politických a mediálnych vyhláseniach vyznať. Odchádzam za pár dní do Turecka na dovolenku. Keď sa vrátim, napíšem, ako to tam vyzerá.
Referendum je po právnej stránke dosť polemický inštitút. Je to síce prejav vôle ľudu, čo by malo byť v demokraciii to naj, avšak nie vždy to tak musí byť. Ide totiž o to, o čom ten ľud prejavil svoju vôľu. A či ho má schvaľovať ešte parlament, teda volení zástupcovia ľudu, je tiež polemické.
Výsledok referenda je preto výborný hlavne na rozpútanie právnych hádok až konfliktov.
Referendum môže tiež striedať následné referendum, ktorého výsledky môžu výsledky toho prvého znegovať.
Právo nie je matematika. V práve neplatí, že dva a dva sú štyri. Teda sú štyri ale niekedy aj päť a celkom výnimočne aj šesť. O tom je podstata práva a aj referenda.
Howgh!
Treba si uvedomiť, že funkcia šéfa tajnej služby, podobne ako funkcie ministrov či štátnych tajomníkov, sú primárne politické funkcie, odbornosť je tu sekundárna. Na prvom mieste je teda politická spoľahlivosť až lojálnosť k strane, resp. stranám, ktoré v konkrétnom období vládnu.
Ak mohol byť u nás ministrom hospodárstva automobilový pretekár Malchárek, kľudne môže byť šéfom SIS maltézsky rytier Šafárik.
Toľko na vysvetlenie.
Erdogan si musí vybrať. Nemôže byť kamarát aj s Rusmi, aj s Amíkmi, aj s Bruselom aj s Islamským štátom. Jedno totiž vylučuje druhé.
A rozhodol som sa, že na dovolenku do Turecka nejdem.
Nie som expert na britskú ústavu, ale ak ústava Británie umožňuje aj v tejto situácii vypísať následné referendum o členstve v EÚ, tak je takýto postup plne zákonný. A budem strašne zvedavý, ako toto následné referendum dopadne.
Z ekonomického hľadiska však zrejme nie je veľmi rozumné organizovať každý mesiac referendum v takej veľkej krajine ako je Británia.
KDH má nového, pomerne mladého a ambiciózneho predsedu, ktorý sa nikoho nebojí, a ohlasuje veľký reštart s cieľom návratu do politických výšin.
To Kastmar, súhlasím, už som tu na to poukázal.
Žiadne médium zatiaľ neinformovalo, resp. aspoň som si nevšimol, o hoc len jednom zatknutom a odsúdenom Rusovi kvôli bitkám a výtržnostiam. Zatknutí a odsúdení boli bitkári z iných krajín. Ako je to možné, keď najhorší sú Rusi?
Netvrdím, že to má na svedomí osobne Putin, ale ruské tajné služby by túto provokáciu mohli kľudne spáchať.
Rusko sa pod vedením Putina zmenilo na diktátorskú krajinu, ktorej hrozí rozšírenie zavedených západných ekonomických sankcií a ekonomický a spoločenský úpadok až krach. Blok siedmych najvyspelejších demokratických krajín Západu preto Rusko tak skoro medzi seba späť nezoberie. A šancu nemá ani komunistická Čína, ktorá má tiež svetovládne chúťky, ktoré musí Západ neustále krotiť.
Prezentovaný názor jedného Nemca, hoc ministra nemeckej vlády, je preto len taký výkrik do tmy.
Treba rozlišovať, čo je a čo nie je mučenie, aj keď to rozlíšenie je veľmi zložité a polemické. Netradičné metódy vyšetrovania, ako je napríklad topenie alebo non-stop svietenie na celách silnými žiarovkami, čo používajú američania, nie sú totiž v USA jednoznačne považované za mučenie a sú prípustné, ak iné metódy vypočúvania nepriniesli očakávaný výsledok. Podľa niektorých amerických právnikov dokonca ani vybíjanie zubov nie je mučením. Mučenie podľa amerických štandardov totiž musí spôsobovať už naozaj veľmi vysoký stupeň bolesti alebo kaličenie.
Mučením tak nesporne bude až lámanie alebo odrezávanie údov alebo prstov, strhávanie nechtov, vypichovanie očí, skalpovanie, pálenie tela ohňom alebo kyselinou a podobne.
A zo zverejnenej správy OSN nie je jasné, ako praktiky voči väzňom vlastne ukrajinská tajná služba používa. A preto ani nie je jasné, či niekoho mučila alebo iba neštandardne vypočúvala.
Otázne je, čo je to mučenie, teda z právneho hľadiska. USA sú známe tým, že voči väzňom používajú najmä tzv. nekrvavé metódy, ako je napríklad topenie alebo non-stop svietenie na celách silnými žiarovkami. A keďže voči USA pre takéto praktiky zatiaľ svet nič právneho nepodnikol, hoci je to všeobecne známa vec, tak je asi minimálne sporné, či takéto praktiky sú alebo nie sú medzinárodným právom zakázané a postihnuteľné.
Ukrajinci sú ale podozriví, že pristúpili k tzv. krvavým metódam, hovorí sa napríklad o lámaní prstov, strhávaní nechtov alebo poškodzovaní genitálií. A toto by už medzinárodné spoločenstvo mohlo uznať za mučenie, aj keď nepochybne existujú aj horšie spôsoby.
Právny pohľad na to, čo je a čo nie je mučenie, tak bude asi rôznorodý.
Žiaden režim nie je dokonalý, nebol ani ten minulý komunistický, nie je ani ten dnešný kapitalistický. Mne osobne sa pozdáva najviac režim Tomáša Baťu. Bol to kapitalista so silným ľudským rozmerom, u ktorého sa mali dobre aj inžinieri aj robotníci.
Komunizmus nebol ani v Československu ani nikde na svete, lebo je to utopizmus. Beztriedna spoločnosť, všetci ľudia sú si rovní, neexistujú peniaze, atď. Komunisti boli, komunisti vládli, ale komunizmus nevybudovali. Vtedajší režim bol socializmus.
Z geopolitického aspektu politológovia odporúčajú, aby malá krajina, ako je aj naše Slovensko, bola súčasťou nejakého bloku. No a tí, čo riadia Slovensko a ktorých sme si predtým zvolili, nás zaradili a už nejaký čas držia v západnom bloku. A nie sú to len terajší ficovci pomiešaní s dankovcami, bugárovcami a procházkovcami. Treba sa pozrieť dozadu aspoň takých 20 rokov. A kto chce s vlkmi žiť musí s nimi vyť.
Riešením ani proti západu ani proti Rusku by mohla byť neutralita, niečo ako má povedzme Švajčiarsko, ale to by na to musela byť politická vôľa a nielen u našich politikov ale hlavne u tých západných.
A ja si nemyslím, žeby dnes USA a spol. dovolili, aby pri Ukrajine existoval neutrálny štát, keďže majú záujem na celistvom protiruskom bloku.
Netvrdím, že bombu do toho lietadla dal osobne Putin, ale prsty ruských tajných v tom kľudne môžu byť.
Netvrdím, že bombu do toho lietadla dal osobne Putin, ale prsty ruských tajných v tom kľudne môžu byť.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Kurdi majú svoje teroristické oddiely, ktoré bojujú proti demokraticky zvolenému Erdoganovi, ktorý sa snaží s Kurdmi bojovať v rámci tureckých zákonov a medzinárodného práva. Kurdskí teroristi nachádzajú zázemie a oddych v niektorých kurdských dedinách, ktoré sú potom pochopiteľne atakované tureckými vojakmi a obeťami takýchto útokov sa tak stávajú bohužiaľ aj ženy a deti.
Na zozname nebezpečných islamistov by nemali chýbať tí bojovníci islamského štátu, ktorí sa venujú odrezávaniu hláv zajatcom. Takýto spôsob popravy totiž patrí do stredoveku a nie do 21. storočia. Mali by byť za to postavení pred súd a spravodlivo potrestaní.
Odporúčame