V hromadení zlých, nekompetentných, či aspoň čudných rozhodnutí sú si naše vlády vzácne rovné. Pravda, niektoré sú si "rovnejšie". Napríklad v tom, že sa pri válove nedokážu zdržať spokojného krochkania a mľaskania. A niektoré zasa v tom, že si z hesla barónky Thatcherovej: "neexistuje alternatíva" (ktoré v jej časoch zaváňalo a dnes dočista smrdí) urobili zaklínadlo na zakrytie vlastnej neschopnosti problémy spoločnosti riešiť, namiesto vyrábania nových.
Naša závislosť od svetových cien ropy je neodškriepiteľná. Isto sa dá v konkrétnych prípadoch aj presne zmerať. Lenže vzťah medzi tým, ako sa v piatok darilo šejkom na Blízkom východe a tým, ako sa bude zajtra dariť našim rodinným rozpočtom, jednoducho nie je prírodným zákonom. Na to je v ňom priveľa politiky – počínajúc Blízkym východom a končiac našou vládou a úradmi, ktoré schvaľujú ceny energií pre firmy a pre ľudí.
