Prezývka: kormidlo
Email: [email protected]
Vek: 74 rokov
Pohlavie: muž
Stav: ženatý
Mesto: Košice
Príspevkov: 16390
Nebaví ma zhovárať sa s hlúpymi a namyslenými ľuďmi.
mirius,
uvedomuješ si akú koninu si skomolil v prvej vete? Samozrejme, že prezident nerozhoduje o tom, či niekoho zavrú alebo nie, ale ja to v blogu nikde nepíšem, to iba Ty si si to špatne vysvetlil, totiž to Kiska sa bál toho, že keď skončí s prezidentovaním a skončí mu imunita, tak ho budú smeráci hnať pred zodpovednosť za tie jeho kauzy s pozemkami. (A práve toho sa on bál, čo aj pred novinármi priznal, že sa obával toho, že zato môže očakávať trest odňatia slobody na 7 až 12 rokov).
kormidlo
lenox,
čitatelia, ktorí sledujú moje blogy, veľmi dobre vedia, že ja síce píšem v jednotnej osobe, čiže o sebe, ale stále mám na mysli všetkých dôchodcov, hlavne tích, ktorí žijú z 300 eurového dôchodku...
A tie huby ani zďaleka tak nevynášajú, ja som to pojal ako iróniu, ale samozrejme trochu som sa chcel pochváliť mojimi úlovkami, lebo hubárčenie je po turistike moja najobľúbenejšia vášeň.
kormidlo
kormidlo
Saalicil
Žasli by ste, koľko krát sa mne v živote vyhrážali, že ma zlikvidujú, a predstavte si nepokakal som sa z toho.
Len tak mimochodom M+Dz som nikdy rád nemal, tak neviem skade beriete, že som ich mal rád?!
kormidlo
barakuda,
pokiaľ sa Slováci ešte stále nepresvedčili, že čoho všetkého sú títo ľudia schopní, tak nech si ich volia aj naďalej, ja im rozum do hláv nenalejem. :-(((
kormidlo
Saalicil,
môj predpoklad je, že tou príčinou bola tá druha alternatíva.
kormidlo
Leonfill,
vieš voči Ficovi osobne nič nemám, dokonca ho obdivujem, že mu to dobré mysli, len škoda, že aj tak v mnohých veciach nekoná ako ich na verejnosti prezentuje.
No a tých ďalších, ktorých si spomenul: kandelábrov na Slovensku ešte stále máme dosť, všetko záleží na občanoch... dokedy sa budú nečinne pozerať na ich skutky?! Pri tom všetkom sa im títo... nechcem napísať škaredé slovo...rehlia do ksichtu, akí sme len sprostí, že im toto všetko umožňujeme.
Čo sa týka hríbov, máš pravdu, že dubáky sú červivejšie, ale napr. keď aspoň občas pekne poprší a nie je dlhodobo sucho, tak aj dubáky sú na tom celkom obstojne. :-) Mimochodom aj dnes ráno som nazbieral takmer plný kôš dubákov a z toho ak bola 1/4 červivá - nohy -, tak ešte aj toto číslo som prehnal. (Nepochybujem o tom, že domov by som prišiel s plným košom, ale to by som musel chodiť po lese ešte aspoň jednu hodinu. Avšak mám aj nejaké povinnosti.)
kormidlo
Mudras.tot
Ficovým veľkým vzorom bol Mečiar, ten nemusel nikdy povedať svojim voličom "B" lebo ich zakaždým pobavil vtipmi a tí mu zato tak silno tlieskali, že ani zabávač Jožko Pročko nemal taký úspech ako on, hlavne keď si vymýšľal vtipy o Dzurindovi.
kormidlo
mojmir122
Už si zabudol prečo voliči volili Fica po po páde Dzurindovej vlády? Veď to bol Fico, kto sľuboval voličom, že zato, čo Dzurinda s Miklošom vysoko zadlžili Slovensko, že zato ich pôjdu do basy: 18. 12. 2010 - Naposledy Robert Fico poskytol SME rozhovor v lete 2003 pod .... Napokon, ako premiér ste viackrát slovne poslali Dzurindu s Miklošom do basy. https://domov.sme.sk/c/5689169/fico-moja-naj…
Takže kde skončili tie jeho odvážne reči?! Veď mál nato takmer 12 rokov a...???
kormidlo
Mudras.tot,
takému mojmirovi122 to nevysvetlíš - hoci by si mu takéto argumenty predkladal aj 100 razy denne. A práve takých zadubencov Fico potrebuje ako soľ. (Ten nič iné nevidí iba Dzurindu, že rozkradol štát a už dávno zato mal sedieť v base). Lenže akosi si nevie spomenúť nato, čo sľuboval Fico pred 12 rokmi... :-(((
Ale veľmi dobre si to týmto príspevkom vystihol++++++++++++++++++++++++++++++++
kormidlo
mojjmir122
Nasral si sa len pre svoju hlúposť, lebo ak by si sa nad všetkým vážne zamyslel, tak by si to pochopil, ale Ty to jednoducho pochopiť nechceš, takže zbytočne by som Ti tu vysvetľoval podrobnosti ako malému decku...Na profile o sebe nemáš ani ň, takže neviem koľko máš rokov, ale ak máš nejaké deti, trebárs vo veku 10 -15 rokov, tak možno sa dožiješ tej doby, že ak budú dospelé, tak Ti raz povedia: Otec, to akí idioti viedli tento štát, že ho takto nenormálne zadlžili, že my tie dlhy budeme splácať ešte niekoľko desaťročí??! :-(((
kormidlo
lenox,
to, že bude ešte horšie, o tom niet pochýb, ale terajšiu Vládu, hlavne jej predstaviteľov to už trápiť nebude, oni už budú dávno za vodou. :-(((
kormidlo
lenox,
myslím si, že si nepochopil o čo mi s tými hubami išlo. Jednoducho som sa nimi chcel iba pochváliť,aj keď istá súvislosť s danou témou tu je. :-)
kormidlo
jaromal,
nikto tu nehovorí o tom, že je to zlé. Skôr kladiem otázku: Prečo až teraz?! Dôvod som uviedol v blogu. Najprv sa rozkradlo, čo sa len dalo, zabezpečili tích svojich ľudí (tzv. našich), a teraz, aby voličom zatreli zrak, tak sa idú ukázať, akí sú oni naozaj sociálni ľudia. :-(((
kormidlo
bez toho, aby sme ich o niečo
také poprosili –, ukázali, čo je to vzájomná súdržnosť: počas dvoch
dní murári a klampiari oboje dokončili. A potom bez nároku na akúkoľvek
odmenu nám, štyrom deťom bez rodičov, dom „odovzdali do
užívania“. Presne taký, aký ho mal v predstave náš otec. Aj dnes im
všetkým za to ďakujeme.) Vtáčik na ruke
Keď som sa vrátil z nemocnice, rozoberali sme s Mirom, čo sa v ten
deň v lese vlastne stalo.
Veľmi ma prekvapilo, čo povedal. Vraj keď som kládol nohu na ten
tenký mokrý konárik, jemu na pravú ruku sadol malý vtáčik. Chvel sa,
vyplašene pískal – a v momente, keď som sa šmykol, z Mirovej ruky
odletel.
Viem, i toto si môžete vyložiť inak ako ja. Ale mňa bratove slová
opäť presvedčili, že medzi nebom a človekom na zemi je nejaká (nazvime
ju nadprirodzená) sila.
kormidlo
nárekom blížil k nášmu domu. Brat bol z tej udalosti taký vykoľajený, že iba v tichosti šiel s prázdnym
vozíkom za mnou. (Neskôr som sa sám seba opýtal, prečo ani
jedného z nás nenapadlo, aby som sa posadil do vozíka. Zrejme od strachu,
čo bude so mnou, myslel som iba na jediné: čo najskôr byť doma,
čo najbližšie k pomoci. Preto som bratovi ani len nenaznačil, nech ma
odvezie, a jemu to v šoku tiež nezišlo na um. Aj to sa stáva.)
Boli sme kúsok od domu, pri ktorom už postávali susedia, vraj čo
sa nám stalo, keď až „z lesa“ bolo počuť plač. Ktorási zo susediek hneď
odbehla privolať zubára pána doktora Holešovského, ktorý mal poobede
prístup aj do ambulancie obvodného lekára práve pre takéto
prípady. Zobral ma tam, poskytol mi prvú pomoc a zatelefonoval do
okresnej nemocnice pre sanitku. (Keď spomínam túto pomoc susedov,
nemôžem obísť ani inú. „Zubatá“ nedovolila otcovi dokončiť náš
rodinný dom, chýbal mu brizolit a neboli hotové ani všetky odkvapové
rúry. A tak dobrí ľudia v Úbreži –
kormidlo
na zemi prebral z bezvedomia a začal som
sa obzerať, čo sa vlastne stalo. Miro sedel ešte stále na vozíku a celý vykoľajený sa s údivom na
mňa pozeral.
Necítil som bolesť, už som si v duchu hovoril: Fajn, nič sa nedeje! Kým som sa nepozrel na ľavé stehno, kde obrovská diera na nohaviciach
neveštila nič dobré. Aj tak bolo, celé stehno spredu až ku kosti
som mal natrhnuté (našťastie sa potom ukázalo, že tepny zostali neporušené).
Rozplakal som sa, pochopiteľne, a keď som sa trošku spamätal,
zbadal som, z čoho je moja noha otvorená. Vedľa mňa vytŕčal zo zeme
asi 40 centimetrov vysoký peň. Ostro zakončený, pravdepodobne to
bol zlom vytvorený pádom masívnejšieho stromu, a práve jeho „ostne“
ma poranili. (Šťastím v nešťastí bolo, že sa to skončilo len takto.
Lebo sa mohlo aj pre mňa horšie, možno i definitívne.) Pozviechal som
sa zo zeme a snažil som sa čím skôr dostať domov. Ibaže pretrhnuté
šľachy mi neumožňovali pohybovať nohou, a tak som sa – skackajúc
na tej zdravej – s veľkým
POKR.
kormidlo
iná možnosť
nezišla na um, a zároveň som si vravel, že keď som vyliezol až sem, len
tak naprázdno nezídem. Preto som chcel za každú cenu tie tri suché
haluze zdolať. Vnútorné ja mi našepkávalo: Nesmieš na tú tenučkú halúzku stúpiť. Ale „diabol pokušiteľ“ napriek všetkému môjmu riziku
tvrdošijne namietal: Len tam tú nohu polož! (Ak neveríte v podobný
„súboj hlasov“, určite i tento považujete za výplod mojej fantázie.
Vyložme si to každý po svojom. Ale takto sa to skutočne udialo.)
Od malička som bol šidlo, po stromoch som liezol ako veverička,
na hodinách telesnej výchovy (nehovorím pre chválu) bol som vždy
v prvej trojici najrýchlejších žiakov triedy pri šplhaní na lane alebo
oceľovej tyči. Takže z tejto strany žiadny problém. Akurát ten, že som
mal na nohách nepevnú obuv a halúzka bola po daždi ešte mokrá.
(Bohužiaľ, asi to tak malo byť.)
Potom som si pamätal iba to, ako sa mi čižma šmýkala po halúzke
– a ja som, skričiac od strachu, padal zo stromu…
Po krátkej chvíli som sa
POKR.
kormidlo
(Nie nariekať, že je všetko
drahé, a pritom za cigarety minúť aj polovicu mesačnej mzdy.) Takže
si práve pripaľoval, preto iba odsekol: – Nechce sa mi tam! Ale keď tebe tie konáre nedajú pokoj, tak si po
ne vylez, – a pofajčievajúc ďalej, pokojne sa posadil na vozík.
…takmer o život
Nedalo mi to, vedomie, že aj tie tri konáre nám všetkým pomôžu
zohriať sa a pripraviť jedlo, ma hnalo hore. A tak som sa začal, hoci
stále nesvoj, šplhať do koruny stromu. (Aj dnes, po 40 rokoch, to mám
pred očami.)
K suchým konárom som sa vyšplhal neuveriteľne rýchlo, ako keby
ma k nim tlačila silná neviditeľná ruka. Lenže strom bol od predošlého
dažďa ešte mokrý. Aj preto som nad úrovňou prvého vyschnutého
konára potreboval aspoň jeden pevný bod, kde by som si oprel jednu
nohu, rukami objal kmeň a druhou nohou by som odlomil konár. Lenže
toho pevného bodu zrazu nebolo… Pri pravej nohe z kmeňa stromu
rastol tenučký konárik, ale ten by ma neudržal. No mne
POKRAČ.
kormidlo
že som sa cítil stále akýsi nesvoj, poprosil som
o rok mladšieho brata, nech vyjde na strom on a obláme suché konáre,
aby sme naplnili vozík a mohli sa vrátiť ešte pre jednu fúru.
Miro v tom období, keď sa podľa neho „naskytla príležitosť“, suverénne
fajčil. (Ako väčšina chlapcov, aj my sme napodobňovali otcov,
a tak sme pri kúpaní v Rike, kde dospelí málokedy chodievali, robili
prvé fajčiarske pokusy. Na jednej strane preto, lebo nám ich zakázali,
a na druhej strane preto, lebo to bola veľká frajerina, my sopľoši sme
„machrovali“, akí sme už chlapi. Možno to poznáte, a preto sa dnes
nad tým – vy i ja – usmievame. Najmä keď dobre vieme, že skutočného
muža robí všeličo iné, len nie práve cigareta či pohárik. Musím
dodať, že keď som už vedel naozaj fajčiť, vôbec mi to nechutilo, nevedel
som si vysvetliť, čo je na tom dobré, a ďakujem Bohu, že mi tejto
„slasti“ nedoprial. Chce to iba pevnú vôľu!
POKRAČ.
kormidlo
© OUR MEDIA SR a. s. 2026. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ, viac info.
