Angličanov preslávil jeden hrbáč, my Slováci máme „5 miliónov hrbáčov“
Erika,
škoda, že na Tebe tu nie je iný kontakt lebo by som Ti poslal rukopis mojej knihy, ale tu teraz dám aspoň jednu stáť v ktorej opisujem môj život v Čechách:
Zo smetiska do pece
V našom „rodinnom archíve“ (čiže v starom albume) máme zopár
fotografií z rokov prežitých v Čechách. Medzi nimi je jedna, na ktorej
som s kamarátmi z materskej školy, ako držíme pred sebou drevené
nákladné autíčka. Jeden z týchto kamarátov (žiaľ, na jeho meno si neviem
spomenúť) býval hneď oproti nášmu bytu, delila nás iba chodba.
Bol to môj jediný priateľ. Zakaždým, keď sa naskytla príležitosť, hneď
sme boli na voľnom priestranstve vedľa bloku (domu, v ktorom sme
žili) – na smetisku. Rodičia o nás vôbec nemuseli mať strach. Už preto
nie, lebo v prvých povojnových rokoch boli k sebe ľudia úprimní a navzájom
si pomáhali radi, že prežili vojnu. Ešte ich nestačila nakaziť
chamtivosť a závisť. Okrem toho naši vedeli, kde sme.
Hneď za naším 4-poschodovým blokom rástol bohatý smrekový
les.